Dec 292015
 
 29. December 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.