mar 242016
 
 24. marca 2016

V posledných rokoch ide vysoká štátna pomoc často spoločnostiam so silným postavením na trhu, ktoré sídlia v ekonomicky silných regiónoch, je preto zbytočná. Najlepším stimulom by bolo znížiť byrokraciu, korupciu, zlepšiť vzdelávanie a pracovný trh.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie štátna investičná pomoc pre podnikateľov, takzvané investičné stimuly. Kým v roku 2014 to bolo takmer 100 miliónov eur, vlani už za skoro 180 miliónov a tento rok sa už schválená investičná pomoc blíži k 100 miliónom eur.

Žiaľ, často ide o zbytočne vynaložené peniaze štátu, ktoré smerujú do veľkých priemyselných podnikov so silnou pozíciou na svetovom trhu a investičnú pomoc nepotrebujú. Svoje investície by pravdepodobne zrealizovali tak či tak, peniaze od štátu im iba vylepšia zisk, prípadne z neho nemusia zaplatiť dane.

 Nepotrebujú pomoc

Príkladom môže byť aj nedávno schválená investičná pomoc pre ružomberské papierne Mondi SCP vo forme odpustenia dane z príjmu za 49 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva tým chce podporiť jej zámer investovať v roku 2018 sumu vyše 300 miliónov eur do výroby nového typu papiera.

Mondi SCP je vysoko zisková firma, ktorá si takúto investíciu dokáže zrealizovať z vlastných príjmov, najmä v čase terajšieho silného ekonomického rastu. Navyše podniká v ekonomicky silnom regióne, kde vládne skôr nedostatok pracovných síl, ako nezamestnanosť. Okrem toho firme vláda schválila štátnu pomoc opakovane, naposledy v roku 2012.

Príkladom podobne nezmyselného rozdávania investičných stimulov bola v minulosti aj vysoká štátna pomoc napríklad pre Duslo Šaľa, Samsung, Continental alebo Getrag. Ide o veľké firmy so silným postavením na trhu, pre ktoré je štátna pomoc v desiatkach miliónov eur za peniaze občanov Slovenska zbytočný luxus.

Podobné je to v prípade investičných stimulov pre pochybné podnikateľské projekty, ako napríklad Poltár Crystal & Steel alebo BcLoad, či predvolebný RKN Global a Midia Agro. Chýba transparentné vyhodnocovanie zmysluplnosti investičných stimulov, ich prínosu a využitia. Všetko to vytvára podozrenie, že sú nástrojmi korupcie a klientelizmu, že dochádza k mrhaniu peniazmi daňových poplatníkov a kriveniu trhu.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najlepší stimul je kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

Dôležité je, aby sa proti korupcii a klientelizmu nebojovalo iba naoko, ale aby sa reálne očistil verejný život, po čom občania volajú

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem