Mar 022016
 
 2. Marec 2016

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, teda vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku sa podľa vlastného hodnotenia podnikateľov dlhodobo uberá negatívnym smerom. Inak to podľa nich nebolo ani v poslednom štvrťroku 2015. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už len 56 bodov, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 2,52 percenta.

Hlavnými dôvodmi negatívneho hodnotenia podnikateľov bolo veľké množstvo legislatívnych zmien a zlá vymožiteľnosť práva, ako aj zameranie vlády na lákanie veľkých zahraničných investorov, pričom súčasne sťažuje podnikanie hlavne malým domácim podnikom. IPP na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

V hodnotení jednotlivých položiek Indexu podnikateľského prostredia si za posledný štvrťrok vlaňajška pripísala najväčší pokles „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Hoci táto oblasť prešla za posledný rok a pol viacerými zmenami, tie sa z pohľadu podnikateľov neprejavili na riešení bežných problémov, s ktorými sa v justícii stretávajú.

Zahltené súdy, vlečúce sa súdne spory, či procesné chyby často podnikateľom znemožňujú domôcť sa svojich práv. Hodnoteniu neprospeli ani pretrvávajúce problémy pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu SR, či doťahovanie sa medzi predsedkyňou Najvyššieho súdu Danielou Švecovou a Štefanom Harabinom.

V poradí druhou položkou s najhorším hodnotením bolo v tesnom závese „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, avšak často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne.

Okrem investičných stimulov, či daňových prázdnin pre vybrané podniky vadia podnikateľom aj niektoré zákony či opatrenia, šité na mieru konkrétnym podnikom, ako to bolo aj pri novele stavebného zákona. Takýto prístup deformuje podnikateľské prostredie, znižuje dôveru podnikateľov v štátne inštitúcie a ich schopnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

Prečítajte si aj: Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov

„Zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov“ bola medzi podnikateľmi treťou najhoršie hodnotenou položkou IPP, k čomu dopomohlo veľké množstvo zmien zákonov, ktoré sa vláda snažila stihnúť do volieb. Časté zmeny spôsobujú podnikateľom problémy, keďže musia vynaložiť dodatočné prostriedky a čas na oboznámenie sa s nimi a tiež im sťažujú dlhodobejšie plánovanie.

Dobrou ukážkou tohto problému, na ktorý poukázali aj sami podnikatelia je zákon o verejnom obstarávaní. Ten bol len dva mesiace po poslednej novele schválený úplne nanovo. Podnikatelia sa sťažujú, že účasť na verejnom obstarávaní je už aj tak dosť zložitá a neustále sa meniaca legislatíva im to ešte viac sťažuje.

Okrem toho býva často najmä pre menších podnikateľov, ktorí nemajú na sledovanie legislatívy vyčlenených zamestnancov, problémom aj zrozumiteľnosť právnych predpisov, v komplikovane napísaných zákonoch sa im ťažšie orientuje. Príkladom takéhoto zákona je novela zákona o DPH, ktorá umožňuje malým a stredným podnikateľom v stavebníctve prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Z komplikovane formulovaného zákona majú problém určiť, či sa ich táto možnosť dotýka alebo nie. Firmy tak musia vynakladať ďalšie náklady na externé právne služby.

Prečítajte si aj: Podnikateľské prostredie v prípade účasti vo vláde najviac skvalitnia SaS, Most-Híd, KDH a Sieť

Za tento štvrťrok podnikatelia okrem všetkých položiek z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia pozitívne hodnotili aj položky cenová stabilita, stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu, prístup k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry. Za rast týchto položiek môže napríklad politika centrálnych bánk, oživenie ekonomiky, nízka inflácia, ktorú podporuje aj veľmi nízka cena ropy, ale aj výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, kde boli v poslednom štvrťroku otvorené úseky Jánovce – Jablonov na D1 a Pstruša – Kriváň na R2, či rozširovanie vlakovej dopravy a príchod nového mobilného operátora na trh.

Index podnikateľského prostredia (medzikvartálne percentuálne zmeny)

Parametre IPP a ich hodnotenie v 4. štvrťroku 2015

Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.

Poznámky k metodológii:

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 58. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.