Náklady na prácu by sa firmám zvýšili o 70 eur, pracovník z toho dostane v čistom iba 30 eur, zvyšok zhltne daňový úrad a poisťovne.
V posledných dňoch sa objavujú informácie o rokovaní tripartity a plánovanom zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku od roku 2018 na 480 eur, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Podnikateľská aliancia Slovenska už v minulosti zverejnila, že odmieta administratívne zvyšovanie minimálnej mzdy od stola, bez ekonomických podkladov a naviazania na ukazovatele výkonu ekonomiky. Zmena kľúčového parametra trhu práce sa stále viac stáva marketingovým nástrojom politikov, ktorým si chcú nakloniť občanov, hoci je to pre krajinu rizikové a škodlivé. Aj zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka oznámil predseda vlády na prvomájových oslavách.
Politické zvyšovanie minimálnej mzdy má ničivé dôsledky na ekonomicky slabé regióny a niektoré odvetvia. Trpia najmä textilný, obuvnícky, elektrotechnický priemysel, ubytovacie a stravovacie, či sociálne služby. Hrozí im prepúšťanie, krach malých firiem, presun do čiernej ekonomiky a ekonomický úpadok slabých regiónov. V štátnom a verejnom sektore sa navyše zamestnancom často nevypláca ani minimálna mzda.
Čistý plat stúpne málo
Namiesto administratívneho zvyšovania hrubej minimálnej mzdy by mala vláda radšej zvýšiť čistú mzdu zamestnancov tým, že zvýši nezdaniteľné minimum a zníži im dane a odvody. Občanov nezaujíma žonglovanie s číslami, ale koľko dostanú na ruku, či na svoj účet.
V prípade zvýšenia minimálnej mzdy od budúceho roka o 45 eur na 480 eur mesačne totiž na tom najviac získa štát a verejné poisťovne. Náklady vrátane odvodov, ktoré za zamestnanca odvádza jeho zamestnávateľ sa totiž zvýšia na 631 eur mesačne, zamestnanec však dostane v čistom iba 403 eur, o necelých 30 viac ako tento rok.
Na daniach a odvodoch však štátu a poisťovniam odíde namiesto terajších 187 až 228 eur mesačne. Pracovník teda bude stáť firmu mesačne o 70 eur naviac, on z toho však dostane iba 30, o zvyšných 40 si prilepšia daňový úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Už teraz bezdetný pracovník s minimálnou mzdou platí mesačne daň 13,40 eur, od budúceho roka to bude až 20 eur. Dane a odvody už presiahnu polovicu jeho čistého platu.
Vývoj minimálnej mzdy, čistej mzdy a nákladov na prácu za posledné tri roky:
Ako dať ľuďom viac
Recept, ako zvýšiť mzdy nízkopríjmových skupín je jednoduchý – brať im menej peňazí na daniach a odvodoch. Jednou z ciest je zvýšiť hladinu nezdaniteľného minima, ktorá sa už roky zasekla na jednej úrovni. Druhou znížiť odvodové sadzby, ktoré musia firmy platiť za svojich pracovníkov.
Znamenalo by to o niečo nižšie okamžité príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by sa však čoskoro opäť zvýšili vďaka vyššej zamestnanosti a odbúraním čiernej práce. Vyššie čisté mzdy by sa navyše štátu vrátili cez nákupy občanov a daň z pridanej hodnoty.
Na Slovensku sa podiel odvodov a daní na zárobkoch s rastom platov stále zvyšuje, zamestnanci teda dostanú z ceny práce stále menej. V Strednej Európe sa napríklad Slovensko dostalo na posledné miesto, pokiaľ ide o navýšenie nákladov na pracovníka oproti jeho priemernej hrubej mzde – je to až o 35,2 % viac, čo je vyššie ako v Česku, či dokonca v Rakúsku. V Poľsku, Maďarsku či Rumunsku zaplatí firma za pracovníka na odvodoch len o málo cez 20 % navyše, v Slovinsku je to dokonca 16 percent.
Populistické a škodlivé
V prieskume, ktorý Podnikateľská aliancia Slovenska uskutočnila v máji, sa podnikatelia jasne vyslovili proti zvyšovaniu minimálnej mzdy vládou a označili ho za populistické opatrenie. Za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov. Okrem tých, čo označili možnosť nesprávne sa k nim pridala aj obrovská väčšina tých, čo si zvolila možnosť „iné“ a dopísala svoj komentár. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.
Naopak, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu sa vyslovili za zvýšenie nezdaniteľného minima, ďalších vyše 20 percent s ním čiastočne súhlasia, zrejme preto, že by si želali výraznejší posun nahor. Ak by dane z príjmu nemali platiť zamestnanci s platom do 500 eur mesačne, nezdaniteľné minimum by sa muselo posunúť na 6000 eur ročne. V Nemecku je tento limit 8800 eur, v Rakúsku 11-tisíc eur, v USA približne 10 000 USD.
Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že vláda by mala určovať výšku minimálnej mzdy iba vo verejnom sektore a nie v súkromnej sfére, ktorú nedotuje ani nefinancuje. Keďže sú však politici presvedčení, že je potrebné regulovať aj platy v súkromných firmách, navrhujeme naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy na vývoj inflácie, priemernej mzdy či rastu miezd v štátnej správe.
Vláda by mala tiež stanoviť rozdielnu výšku minimálnej mzdy pre rozličné regióny Slovenska, ako aj pre rozličné odvetvia. Tie totiž prílišným rastom tejto hranice trpia, prichádzajú o pracovné miesta alebo ich vytláčajú do čiernej ekonomiky. Štát tak namiesto získavania daní a odvodov musí financovať sociálne dávky cez úrady práce.
