Snaha ministrov Mikloša a Mihála o nápravu deformácií v daňovo-odvodovom systéme je hodná podpory, avšak ich pôvodný návrh s tým nemal veľa spoločného. Chybný bol samotný prístup, keď údajné odstránenie nespravodlivostí v súčasnom systéme sa malo nahrádzať zavedením nových, či ponechaním niektorých jestvujúcich nespravodlivostí. Do tej prvej kategórie bezpochyby patril návrh na zvýšenie odvodových stropov na päťnásobok priemernej mzdy, čo je vlastne zvýšenie daňového zaťaženia, pretože nie je kompenzované vyššími dávkami zo Sociálnej poisťovne. Do tej druhej zámer nezahrnúť do základu na výpočet odvodov aj podiely na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným, či nezrušiť výnimku neplatenia odvodov z dividend akciových spoločností a družstiev. Nie je žiadny dôvod na to, aby do základu na výpočet odvodov neboli zahrnuté všetky príjmy, ktoré plynú fyzickým osobám zo závislej činnosti, samostatne zárobkovej činnosti, podnikania a kapitálu. Iste, nie je to ľahká zmena a bolestivo sa dotýka všetkých, ktorí dnes výnimky využívajú a platia štátu menej.
Spravodlivým riešením tejto problematiky je zavedenie systému, v ktorom by odvody platili všetci zarábajúci zo všetkých príjmov, ale pri nižších sadzbách. O niečo viac by teda platili všetci, ktorí dnes výnimky využívajú a odľahčilo by sa zamestnancom a zamestnávateľom, ktorí dnes platia najviac odvodov. A taká možnosť tu je. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) sa odvodovej problematike dlhodobo venuje. Už pred rokom pripravila návrh prvého kroku reformy odvodového systému, ktorý spočíval v zlúčení siedmich sociálnych odvodov do jedného sociálneho odvodu vo výške 25 percent plateného z ceny práce, stanovení jedného zdravotného odvodu vo výške 10 percent plateného z ceny práce a určení jednotného odvodového stropu. V uplynulých týždňoch PAS aktualizovala svoje prepočty, do systému odvodov zahrnula všetky príjmy plynúce fyzickým osobám a na základe dostupných údajov vypočítala, že sadzba sociálneho odvodu plateného z ceny práce môže klesnúť na 21% a sadzba zdravotného odvodu môže klesnúť na 9%, pričom dopady na verejné financie by boli blízke nule, čiže zmena by bola rozpočtovo neutrálna.
Čiastkové riešenia, tak ako ich pôvodne predstavili ministri, slúžiace prvotne iba cieľu zaplátať diery v rozpočte namiesto systémového odstránenia deformácií v daňovo-odvodovom systéme sú neprijateľné. Minimálne bez toho, aby vláda súčasne povedala, ako chce zamedziť zneužívaniu prijímania sociálnych dávok, vyplácaniu neudržateľne vysokých dôchodkov z prvého piliera či mrhaniu prostriedkov zo zdravotných poisťovní na predražené nákupy výkonov a zdravotníckeho materiálu. Dobrým vodítkom pre hľadanie riešení by mohlo byť samotné programové vyhlásenie vlády. Okrem iného, sa v ňom totiž píše, že vláda sa zaväzuje k odstráneniu „bariér rastu zamestnanosti, napríklad znížením odvodového zaťaženia celkovo, najmä však u málo kvalifikovanej práce“. Pôvodný návrh, ktorý rátal s rozšírením základu na platenie odvodov bez kompenzácie v podobe nižších sadzieb, by v rozpore s uvedeným záväzkom zvýšil celkové odvodové zaťaženie. Najviac by to ohrozilo práve nízkokvalifikovaných ľudí.
Znížiť deficit verejných financií je bezpochyby potrebné, na zaplátanie dier je však vhodnejším a aj spravodlivejším riešením vyššie zdanenie spotreby namiesto vyššieho zdanenia práce, súčasne so znižovaním verejných výdavkov. Výnimky a deformácie pri platení daní a odvodov z príjmov ľudí predstavujú osobitný problém a k jeho riešeniu treba aj osobitne pristupovať.
Róbert Kičina, Milan Kisztner
Podnikateľská aliancia Slovenska
