Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska si tri štvrtiny firiem myslia, že súčasný systém je horší ako pôvodný, najviac získajú medzičlánky, štát a právnici.
Nový, vlani schválený zákon odpadoch č. 79/2015 je oveľa zložitejší, administratívne náročnejší a pre podnikateľov podstatne finančne nákladnejší. Neprinesie zníženie poplatkov za odpad pre obyvateľov a môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov. Zákon je účinný od 1.1.2016, prechodnými ustanoveniami bola posunutá účinnosť niektorých povinností od 1.7.2016.
Nový zákon rozšíril zodpovednosť za odpad na veľkú väčšinu právnických aj fyzických osôb. Musia sa zaregistrovať do registra na Ministerstve životného prostredia a platiť poplatky v závislosti od množstva odpadu, ktoré vyprodukujú. Platia ich medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Tie by potom mali financie posúvať odpadovým a recyklačným firmám. Pre väčšinu podnikateľov to predstavuje vysoký – až päťnásobný nárast poplatkov, platiť by však mali aj mnohé také, ktorých sa to doteraz netýkalo.
Málo informácií
V prieskume sa iba necelá polovica oslovených podnikateľov vyjadrila, že presne pozná pravidlá platenia za odpad, vyše 37 percent o nich počulo, ale nepozná podrobnosti, 5 percent o nich vôbec nevie, 9 % je presvedčených, že sa to na ich spoločnosť nevzťahuje.
Na ministerstve sa tiež zaregistrovala iba necelá polovica firiem, ostatné tak zatiaľ z rôznych dôvodov neurobili. Takmer 22 % respondentov je presvedčených, že sa to ich firmy netýka.
Z tých, čo už nové poplatky za odpad platia, ich má takmer 40 percent firiem aspoň dvojnásobné oproti minulosti. Jeden respondent dokonca uviedol že desaťnásobné – zvýšili sa z 50 na 500 eur mesačne. Nižšie ich má iba jeden respondent, rovnaké traja.
O tom, že je nový systém lepší, je presvedčená iba o niečo viac ako desatina účastníkov prieskumu. Ostatní sa sťažujú na veľa byrokracie, na to, že finančné bremeno za odpad nesú iba podnikatelia, prípadne sa obávajú, že sa systém recyklácie zrúti. S novým systémom sú nespokojné tri štvrtiny firiem.
Vyťažia sprostredkovatelia a právnici
Podľa názoru respondentov zo zmeny najviac získajú medzičlánky – organizácie zodpovednosti výrobcov, ďalej štát a odpadové firmy. Rovnako však zo situácie vyťažia právnici a úradníci, ktorí budú musieť riešiť spory a problémy okolo mechanizmu poplatkov na podporu recyklácie. Obyvatelia či príroda je v tomto rebríčku ďaleko vzadu.
Naopak, jednota vládne v tom, kto najviac stratí – budú to práve podnikatelia. Túto možnosť označilo za správnu až 65 zo 77 účastníkov prieskumu, po 12 hlasov dostali aj obyvatelia a príroda.
Otázka, ako podnikatelia na nové pravidlá zareagujú mala veľký rozptyl odpovedí – najviac účastníkov si myslí, že síce budú platiť, ale zároveň zatlačia na zmiernenie poplatkov. Viac ako štvrtina opýtaných je presvedčená, že budú túto agendu presúvať na poradenské firmy, prípadne že ju budú ignorovať a dúfať, že sa na to nepríde. Len o niečo menšiu podporu získala možnosť, že budú nahlasovať menšie objemy odpadu.
Účastníci prieskumu sa museli zamyslieť aj nad otázkou, ako by sa teda mali zber a recyklovanie odpadu na Slovensku financovať. Vyše tretina radí zálohovať recyklovateľné obaly a produkty ako plasty, plechovky, krabice na nápoje alebo pneumatiky. Zhruba 28 % tvrdí, že by to mal financovať štát prostredníctvom ekologickej dane, rovnaký počet si myslí, že by mal naďalej platiť doterajší systém.
Takmer pätina označila možnosť, že by systém mali financovať výrobcovia a dovozcovia tovarov, za súčasný nový systém sa prihlásilo iba päť účastníkov prieskumu. Ďalší upozorňujú, že štát vytvoril zložité zákony, ktoré však nemotivujú k separačnému zberu.
Prieskum medzi podnikateľmi ukázal, že nový zákon nevytvoril prehľadný systém, ako poplatky dostať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž.
Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu. Očakávame preto, že sa ministerstvo životného prostredia k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať.
Prečítajte si aj:
Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv
Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra
