Na zvýšenie flexibility Zákonníka práce netreba meniť každý druhý paragraf tohto zákona. Z hľadiska pružnosti pracovného kódexu je kľúčových len niekoľko parametrov, ktorých nastavenie však treba dôsledne ustriehnuť popri mnohých iných čiastkových zmenách, ktoré vláda pripravuje.
Keď v roku 2007 predchádzajúca vláda pripravovala veľkú novelu Zákonníka práce, zadefinovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) päť najdôležitejších oblastí, ktoré by sa nemali meniť. Na prvom mieste PAS požadovala nezavádzať súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Ďalšie požiadavky sa týkali neskracovania nadčasovej práce, zachovania voľnosti pri reťazení pracovných pomerov na dobu určitú, nezvyšovania byrokracie pri zamestnávaní a obmedzenia právomocí odborov zúčastňovať sa na riadení podnikov. Som rád, že väčšina téz pripravovaného pracovného kódexu smeruje k väčšej voľnosti, pružnejšiemu využívaniu práce na dobu určitú, znižovaniu byrokracie a okliešteniu riadiacich právomocí odborov a vyrovnaniu ich pozície so zamestnaneckou radou.
Prekvapuje ma však, že v aktuálnych tézach novely Zákonníka práce nie je jasne deklarovaný zámer zrušiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného, teda ustanovenia, ktoré v čase prijímania vyvolalo najväčšiu kritiku zo strany zamestnávateľov a výrazne sa podpísalo pod zníženie flexibility pracovného práva. Namiesto toho autori novely uvažujú s flexibilnejším kombinovaním výpovednej lehoty a odstupného a zohľadnením dĺžky odpracovaného obdobia pri určení doby výpovednej lehoty a odstupného. Tieto úvahy prekvapujú o to viac, ak vezmeme do úvahy programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa píše, že „s cieľom znižovania neprimeraných nákladov zamestnávateľov vláda SR zruší súbeh výpovednej doby a odstupného“.
Znepokojuje ma tiež prvý argument, ktorým predkladatelia zdôvodňujú potrebu novelizácie pracovného kódexu. Ten znie, že „súčasný zákon je nespravodlivý, pretože nezohľadňuje rozdielne postavenie zamestnancov z hľadiska výšky mzdy, či ich pozície vo firme; robotníka je potrebné chrániť viac ako vysokého manažéra s rozhodovacími kompetenciami.“ Prvým produktom tohto nesprávneho východiska je návrh variabilnej skúšobnej doby, ktorá má trvať jeden mesiac, namiesto dnešných troch, v prípade pracovných pozícií s nízkou mzdou. Zamestnávatelia, ktorí tieto pracovné pozície obsadzujú tvrdia, že mesiac je príliš krátka doba na spoznanie všetkých odborných a charakterových vlastností nového zamestnanca. V praxi by sa to mohlo prejaviť zvýšením nákladov na prepúšťanie nevhodných pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Skrátenie skúšobnej doby budú môcť zamestnávatelia obísť využitím iných foriem pracovného kontraktu – dohodami alebo pracovným pomerom na dobu určitú, čo však zvýši transakčné náklady a ešte viac znevýhodní tvorbu pracovných miest pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. Stále totiž platí, že ak zvýšime ochranné bariéry proti prepusteniu zamestnancov, zvyšujeme aj bariéry vstupu na pracovný trh pre nezamestnaných. Vzhľadom na veľký počet dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou by sa mala vláda snažiť tieto bariéry znížiť na minimum a nie ich zvyšovať.
Na dokázanie toho, že flexibilný pracovný kódex je užitočný pre krajinu, nepotrebujeme zahraničné expertné štúdie od renomovaných autorov a inštitúcií. Slovensko má predsa vlastnú skúsenosť, že flexibilný zákonník práce prispel k redukcii miery nezamestnanosti z niekdajších rekordných 20% na takmer 7% v predkrízovom roku 2007. Aj preto dnes nielen podnikatelia a zamestnanci, ale najmä nezamestnaní potrebujú flexibilný pracovný kódex, ktorý podnieti tvorbu nových pracovných miest a posunie ekonomiku dopredu. Namiesto experimentov s nejasným koncom pritom stačí staviť na tie veci, ktoré v zákonníku práce už raz boli.
Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS
