Systém vzdelávania je jedným z najdôležitejších systémov v každej krajine. Každoročne vyprodukuje množstvo absolventov vstupujúcich na trh práce a od kvality ich vzdelania záleží, ako sa bude dariť krajine v budúcnosti.
Do školstva zároveň smeruje významná časť verejných zdrojov. V súvislosti s nimi sa čím ďalej tým viac hovorí o investíciách, nie o výdavkoch. Prečo je tomu tak?
Už predškolská starostlivosť je mimoriadne dôležitá, a to hneď z dvoch hľadísk. Prvým je vzájomná súvislosť medzi dostupnosťou starostlivosti o deti v predškolskom veku a aktívnym zapojením sa žien – matiek do trhu práce. Ak rodičia vedia, že o ich deti bude počas dňa postarané, môžu sa – hoci aj na čiastočný pracovný úväzok – venovať kariére a prispievať tým k tvorbe HDP. Prírastky zamestnanosti a produktivity práce v dôsledku dostupnej starostlivosti o deti v predškolskom veku pritom nemusia byť zanedbateľné.
Druhým aspektom je dôraz na formovanie základných návykov a zručností u detí, ktoré predškolské zariadenia navštevujú. Tie sa najlepšie formujú v mladom veku, preto niektoré krajiny pristúpili k zavedeniu povinnej dochádzky do predškolských zariadení už 2 roky pred nástupom do prvého ročníka. Socializácia v kolektíve hrá pri formovaní sociálnych zručností detí dôležitú úlohu. Zavedeniu povinnej dochádzky však musí predchádzať univerzálna dostupnosť predškolských zariadení.
V rámci základného školstva je moderným trendom odklon od tradičného sústredenia sa na výkon a podpory konkurencie formou známkovania. Škola má byť pre žiakov zmysluplná a zaujímavá, práve v takom prostredí sú schopní naučiť sa spolupráci a riešeniu problémov. Tradičné memorovanie a štandardizované testovanie už nie sú považované za najlepšie spôsoby vzdelávania detí. Typickým reprezentantom odklonu od prísneho systému založeného na konkurencií žiakov a škôl smerom k posilňovaniu tvorivosti a spolupráce je Singapur, ktorý testovanie uplatňuje iba na konci základnej školy.
V oblasti stredného školstva sa v poslednom čase vedie debata o tom, či na Slovensku nemáme príliš veľa gymnázií a málo odborných škôl, ktoré pripravujú študentov do praxe. Napriek poklesu počtu žiakov gymnázií ich podiel na celkovej stredoškolskej populácií ostáva prakticky nezmenený. V odborných školách je moderným trendom dôraz na prepojenie s praxou. Podľa prieskumu medzi podnikateľmi však nie sú prvoradé odborné znalosti absolventov, tie ich vedia pomerne ľahko doučiť. Naopak žiadanými sú tzv. prierezové zručnosti. To poukazuje na fakt, že bez ohľadu na to či ide o gymnázium alebo odbornú strednú školu, je potrebné sa sústrediť na rozvoj zručností, ktoré vyžaduje dynamicky sa meniaci trh práce. Je totiž potrebné počítať s tým, že absolventi budú častejšie ako v minulosti meniť svoje zamestnanie. Mnohí zo žiakov, ktorí sa teraz rozhodujú pre výber strednej školy, nastúpia po skončení školy do zamestnania, ktoré dnes ani nepoznáme. Vplyvom technologického pokroku budú mnohé pracovné pozície nahradené strojmi, absolventi škôl by ich preto mali vhodne dopĺňať svojimi zručnosťami, ako sú kooperácia, kritické myslenie, či tvorivosť.
Vysoké školy pôsobia v čoraz viac medzinárodnom prostredí. Otvorenosť trhu s vysokoškolským vzdelaním v rámci EÚ umožňuje našim študentom chodiť študovať do zahraničia a naopak, prináša zahraničných študentov k nám. S týmto trendom sa musia univerzity vyrovnať, a na jednej strane súťažiť o slovenského študenta so zahraničnými univerzitami, predovšetkým tými českými. To sa dá jedine kvalitou, lepším prepojením obsahu výučby na prax a individualizáciou štúdia. Na druhej strane by mali univerzity lákať študentov zo zahraničia, a tých ktorí už u nás študujú viac integrovať s domácimi študentami. Vytvorí sa tým viac stimulujúce prostredie a posilní využitie cudzích jazykov pri vzájomnej komunikácii. Zároveň sa vytvorí predpoklad, že vysokokvalifikovaní zahraniční absolventi našich vysokých škôl u nás po skončení štúdia ostanú pôsobiť natrvalo.
V súvislosti s vysokými školami sa tiež zvykne viesť polemika o tom, či sa sústrediť na kvantitu alebo kvalitu. Inými slovami, či má vysokoškolský systém byť prístupný čo najširšej populácií, alebo sa sústrediť na špičkové vzdelanie pre najtalentovanejších študentov z populačného ročníka. V našom prípade zaostával počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovej populácií za priemerom krajín OECD, preto sa kapacita vysokých škôl zvyšovala. Na rozdiel od vyspelých krajín, kde študenti končia vysokú školu prevažne bakalárskym diplomom, však u nás rozhodujúca väčšina študentov pokračuje v plnohodnotnom vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa. Do veľkej miery je to spôsobené tým, ako je nastavený systém financovania vysokých škôl. Kvantita a kvalita teda nemusia nevyhnutne byť v rozpore. Dôležité je dosiahnuť zvýšenie podielu kratších, viac na prax orientovaných študijných programov a v druhom stupni klásť väčší dôraz na akademickú excelentnosť, podporovanú výskumom, na ktorom sa univerzity podieľajú.
Ani po ukončení štúdia a nájdení si vhodného zamestnania by sa však vzdelávanie nemalo končiť. Vyžadujú si to stále rýchlejšie sa meniace požiadavky trhu práce. To, čo bolo pred pár rokmi požadované len výnimočne, sa dnes stáva bežným štandardom. Každá krajina, ktorá to myslí vážne s prechodom na znalostnú ekonomiku, by preto mala mať vybudované mechanizmy podpory celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie. Nejde pritom iba o podporu formálneho vzdelávania v podobe certifikovaných kurzov, ale napríklad aj zvyšovanie motivácie zamestnancov pre samoštúdium.
Ján Marušinec, člen Rady PAS
