Slovenská ekonomika potrebuje na svoj rast novú krv

Jedným z riešením môžu byť pracovníci z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup a sú Slovensku kultúrne blízke.

Situácia na slovenskom trhu práce sa vyvíja v prospech záujemcov o zamestnanie. Dlhodobo vysoký hospodársky rast, príchod investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich firiem výrazne zvýšil dopyt po pracovných silách. Firmy už zjavne využili všetky rezervy v podobe reorganizácie existujúcich, externých a dočasných zamestnancov, či nadčasov.

Prostredníctvom najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk sa na trhu ponúka viac ako 58-tisíc pracovných miest, UPSVAR registruje cez 43-tisíc voľných pozícií. Rast nových pracovných ponúk v sektore služieb dosiahol medziročne 40 percent, v oblasti priemyselnej výroby tento nárast predstavoval približne 30 percent.

 Napriek vyše štvrť miliónu voľných uchádzačov v štatistikách, ktorí môžu teoreticky okamžite nastúpiť do práce, hlásia firmy dlhodobý nedostatok pracovných síl. Dotýka sa to takmer všetkých sektoroch hospodárstva a služieb, vrátane verejných služieb ako je zdravotníctvo.

Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s Inštitútom INEKO pripravili štúdiu Nová krv pre slovenskú ekonomiku. V prvej časti sa zaoberá možnosťami a potenciálom zamestnávať ľudí zo zahraničia, najmä z nečlenských krajín Európskej únie. Štúdiu  si môžete stiahnuť tu.

Susedia, ale aj Rumuni, Srbi a Ukrajinci

Zamestnávatelia hľadajú všetky možné spôsoby prilákania pracovnej sily na domácom trhu práce – investujú do pracovných veľtrhov, rozvíjajú spoluprácu so školami a študentmi počas ich štúdia, zapájajú sa do duálneho vzdelávania, robia osobitné nábory v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti a ďalšie. Efektivita týchto nástrojov je však výrazne nižšia ako v minulosti.

Práve to je dôvodom, prečo sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Dopyt je najmä po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska, v poslednom čase aj Chorvátska, Rumunska, Bulharska, či Srbska a Ukrajiny. V prípade vysoko sofistikovaných alebo špeciálnych činností ide aj o občanov Rakúska, Talianska, Dánska, Ruska, Indie, Číny, Vietnamu, Turecka a ďalších krajín. Podľa štatistík UPSVAR je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).

Byrokracia, čas, objemy

Ako náhrada nedostatočnej ponuky pracovníkov na trhu práce sa ponúkajú občania kandidátskych krajín EÚ, najmä Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska a iných. Dodržanie všetkých postupov, povinností a zákonných lehôt pri zamestnávaní cudzincov z krajín mimo EÚ na slovenskom trhu práce je však pre zamestnávateľa mimoriadne náročné. Platí to aj v prípade veľkých firiem, ktoré zvyčajne dokážu takéto náročné administratívne pravidlá ľahšie plniť, píše sa v štúdii.

V posledných rokoch sa preto prílev cudzincov na pracovný trh v Slovenskej republike celkovo oslabuje. Tento trend je citeľný najmä od roku 2011, keď sa sprísnili pravidlá zamestnávania a procedúry overovania vhodných uchádzačov spomedzi nezamestnaných občanov Slovenskej republiky. Ich prílev zabrzdila aj ekonomická kríza a pokles zamestnanosti.

Vidieť to aj zo štatistík nových prihlášok na pobyt na Slovensku od Eurostatu. Veľkú časť z nich tvoria v posledných rokoch občania Slovenska, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Prílev cudzincov takmer ustal najmä pri krajinách ako je Srbsko alebo Ukrajina.

Nedostatok pracovných síl je však rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností v priemysle, službách, doprave, logistike, poľnohospodárstve a inde.

Na trhu práce sa očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest. Do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín.

Blíži sa zima

Slovensko navyše začína trpieť nízkym počtom narodených detí a zhoršovaním demografickej štruktúry. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa od roku 2012 zastavil rast počtu obyvateľov v produktívnom veku a začal sa jeho pokles. V blízkej budúcnosti tak začne byť limitujúcim faktorom vyššieho ekonomického rastu ponuková strana trhu práce, tvrdí RRZ.

Významnou výzvou bude podľa jej analýzy nájsť spôsob, ako zvýšiť počet pracovných síl, či už prostredníctvom zapojenia väčšieho počtu dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych alebo zvýšenia čistej migrácie, prípadne zvýšiť celkovú produktivitu v hospodárstve.

Približne do konca 90. Rokov minulého storočia ešte počet obyvateľov rástol vďaka vysokému počtu narodených detí, od roku 2000 sa však prakticky nemení. Okolo roku 2010 sa na prírastku obyvateľstva opäť prejavila odsunutá vyššia pôrodnosť tzv. Husákových detí, jej dopady však brzdia vysoké čísla vysťahovalectva. Počet obyvateľov Slovenska sa preto naďalej zvyšuje iba kozmeticky (okolo 5000 ročne).

Ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce. Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom.

Oveľa rozumnejšie by bolo stanoviť si priority pri podpore zamestnávania cudzincov a zjednodušení ich dočasného alebo trvalého príchodu do krajiny tak, aby prispeli k ekonomickému rastu a prosperite krajiny a na druhej strane vhodne doplnili domácu ponuku voľných pracovných síl na trhu práce. Pomohlo by to odstrániť aj riziká rozpadu penzijného systému, fiškálnej nerovnováhy a nedostatočného sociálneho zabezpečenia v budúcich desaťročiach.

Návrhy vyplývajúce zo štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku

1. Uľahčenie režimu krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ, najmä kandidátskych, možnosti zlepšenia špeciálneho štatútu a režimu pre etnických Slovákov.
2. Návrh špeciálneho režimu pre prioritné odvetvia (IT priemysel a centrá zdieľaných služieb,  priemyselná výroba, zdravotníctvo a sociálne služby, veda a výskum).
3. Dočasné a sezónne zamestnávanie – zvýšenie flexibility pracovnej sily a výrobnej kapacity najmä v prípade sezónnej výroby a sezónnych výkyvov.
4. Skrátenie doby potrebnej na overenie, či možno pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy nezamestnaných, kvartálne, či mesačné namiesto jednorazového overovania.

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE: