Stále viac podnikov si uvedomuje, že pokiaľ chcú byť dlhodobo ekonomicky úspešnými, musia sa stať dôveryhodnými pre svojich zákazníkov a obchodných partnerov. Podnikateľský subjekt môže byť naklonený etickému podnikaniu, skutočnosť však závisí od toho, ako vidí miesto etiky v praxi. Najznámejšie sú tri chápania etiky v podnikaní:
- funkcionalistické,
- korektívne,
- integratívne.
Funkcionalistické chápanie podnikateľskej etiky spočíva v tom, že ekonomický subjekt vníma etiku ako prostriedok na dosahovanie svojich obchodných záujmov. Správa sa síce eticky, ale len vtedy, keď mu to vyhovuje. Takéto používanie etiky je zhrnuté v Rockefellerom odkaze synovi: „Make money, my son, honestly if you can – but make money!“ Na prvý pohľad je takýto prístup k podnikateľskej etike bezproblémový. Jeho slabá stránka spočíva v tom, že nejde o permanentnú aplikáciu etiky do podnikania, ale len o výberovú. Pokiaľ by aplikácia etiky znamenala prekážku v tvorbe zisku, resp. jeho zníženie, vtedy by sa od nej upustilo.
Príklad:
Keď podnikateľ odmietne dať úplatok, nedostane objednávku a nebude mať toľko práce v podniku, ako keby daný úplatok dal. V takejto situácii „položí“ etiku bokom, pričom si svoje konanie zdôvodní odpoveďami typu:
„Veď všetci tak robia, prečo by som tak nemal urobiť ja.“
„Keď nedám úplatok, nedostanem objednávku, prídem o zisk a moji zamestnanci o prácu.“
Podnikateľská etika ako korekcia nemorálneho konania znamená, že podnik aplikuje etiku iba vtedy, keď potrebuje zastrieť svoje konanie alebo následky konania, ktoré bolo evidentne nemorálne, poškodilo zákazníkov, prírodu, štát alebo iné subjekty a verejnosť sa o tom dozvedela.
Príklad:
Podnikateľ spôsobí ekologické škody v regióne. Aby napravil tieto škody – pomôže postihnutým rodinám, podporí miestne školy, postaví nový štadión a podobne. Uvažuje asi takýmto spôsobom:
„Urobil som chybu, o ktorej všetci vedia, musím ju napraviť, aby som vylepšil imidž firmy.“
„Nedá sa nič robiť, musíme sa zachovať eticky, aj keď nás to bude niečo stáť. Ale keby sme tak neurobili, naše straty by boli väčšie.“
Integratívne chápanie podnikateľskej etiky je založené na myšlienke spojenia etiky a ekonomiky. Pokiaľ ekonomický subjekt uvažuje týmto spôsobom, jeho zámery a konanie budú dlhodobo etické. V praxi to znamená, že podnikateľ sa dokáže vzdať ekonomického zisku, ktorý by nebol vytvorený etickým spôsobom, respektíve, že hľadá etické cesty nadobúdania a prerozdeľovania zisku. Podnikateľský subjekt, ktorý sa hlási k podnikateľskej etike, chápe etiku ako súčasť ľudského života a podnikania a správa sa eticky aj keď je to nad rámec platného zákona.
Príklad:
Pokiaľ by mal podnikateľ zarobiť na tom, že bude predávať výrobky, ktoré škodia zákazníkom, vzdá sa takejto činnosti. Podnikateľ, ktorý vníma etiku ako integrálnu súčasť podnikania, by nikdy nepredával pokazené mäso svojim klientom.
Tento typ podnikateľa by v prvom prípade uvažoval takto: „Je síce pravda, že keď nedám úplatok ja, tak dá niekto iný, ale to už nie je moje morálne zlyhanie. Okrem iného, môžem človeka, ktorý odo mňa pýta úplatok nahlásiť polícii. Veď nedá sa donekonečna podnikať v prostredí, ktoré je korupčné.“
V druhom prípade by rozmýšľal takýmto spôsobom: „Musím zvažovať dôsledky svojho konania a niesť za svoje konanie následky. Nemôžem sa vyhovárať na iných, pretože za svoje konanie som zodpovedný ja sám, a nie niekto iný.“
Pre rozvoj podnikateľskej etiky v praxi je žiaduce, aby čo najväčší počet subjektov v ekonomickej sfére vnímali aplikáciu etiky do ekonomiky ako samozrejmosť a ponímali podnikateľskú etiku ako integráciu etiky a ekonomiky.
