Podnikatelia ohodnotili vývoj na Slovensku v treťom štvrťroku 2016 opäť negatívnejšie. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je už na hodnote 52,7 bodu, oproti predchádzajúcemu kvartálu poklesla o 2,73%. Ide o najhoršie hodnotenie za posledné 3 roky.
Veľký vplyv na hodnotenie mali najmä pripravované právne úpravy, ktoré sa počas leta postupne predstavovali verejnosti. Index na základe vlastného prieskumu medzi podnikateľmi pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska.
Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy
Pozitívne očakávania podnikateľov od nástupu novej vlády skalilo sklamanie. Dôvodom sú zmeny v daňovej a odvodovej legislatíve, s ktorými vláda prišla v lete a väčšina z nich bude platiť od začiatku budúceho roka. Ide najmä o zdanenie dividend, zavedenie a zvýšenie špeciálnych odvodov v regulovaných odvetviach, či diskusia o zvýšení stropu sociálnych a zdravotných odvodov pre dobre zarábajúcich.
Naopak, zníženie firemnej dane o percento ani posun hranice paušálnych výdavkov živnostníkov nezmenili pohľad podnikateľov na ekonomickú politiku vlády. Dôvodom je, že tieto pozitívne novinky zatienilo viac zlých správ. Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desaťročieod začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul pod 53 bodov.
Sú však aj položky, ktoré podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – je to najmä sféra, na ktorú štát nemá veľký vplyv – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu prostredia sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.
Odvody a dane strašia
Z pomedzi všetkých položiek indexu zaznamenala za tretí štvrťrok najväčší pokles Legislatíva upravujúca odvody. Hoci sú podnikatelia so zákonmi v odvodovej oblasti dlhodobo nespokojní, mimoriadne negatívne hodnotenie tentokrát zapríčinili predovšetkým zmeny v zákonoch, ktoré vláda počas tretieho štvrťroku avizovala.
Napríklad zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov pre lepšie zarábajúcich zamestnancov, 8%-ný odvod z neživotného poistenia alebo osobitný odvod v regulovaných odvetviach. Zvýšenie odvodov zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem najmä pri hľadaní vysoko kvalifikovaných zamestnancov. Odvod z neživotného poistenia a špeciálny odvod v regulovaných odvetviach sa zasa prejaví v cenách služieb a spôsobí im ďalší rast nákladov.
Nepovšimnuté nezostali ani podmienky prerozdeľovania príjmov z tohto odvodu, ktoré nemajú byť príjmom štátneho rozpočtu, ale sa majú prideľovať vybraným štátnym inštitúciám, čo je neprehľadné. Najviac však podnikatelia ktirizujú fakt, že sa vláda stále snaží získať prostriedky do rozpočtu zavádzaním a zvyšovaním rôznych odvodov a daní, pričom aj napriek veľkým rezervám neprijíma žiadne opatrenia na strane výdavkov.
S tým súvisí aj položka s druhým najhorším hodnotením „Legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície“. Jej hodnotenie zaznamenalo výrazný prepad hlavne kvôli diskusii o zdanení dividend. Najmä domáci podnikatelia vnímajú tento krok mimoriadne kriticky. Na rozdiel od zahraničných firiem nemajú možnosť presunúť svoje zisky do iného štátu, čím by sa vyhli tomuto opatreniu. Veľmi sporná je aj zamýšľaná retroaktivita tohto opatrenia, ktorú mnohí považujú za protiústavnú.
Nerovné pravidlá, neférová hra
Tretí najväčší pokles zaznamenalo „Uplatňovanie princípu rovnosti pred zakonom“, na čom má nemalú zásluhu stále silno rezonujúca kauza Bašternák. Napriek rozšírenej korupcii a množstvu podozrení na Slovensku chýba usvedčenie a odsúdenie akejkoľvek vplyvnej osoby, či už politika alebo podnikateľa.
Medzitým sa však podnikatelia musia boriť s byrokraciou a množstvom kontrol, rastúcim daňovým a odvodovým zaťažením a nefunkčným súdnictvom. V mnohých to vyvoláva nedôveru vo funkčnosť štátu a jeho inštitúcií. Pozitívne hodnotili respondenti všetky položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo nej získal pozitívne hodnotenie už iba „Prístup k finančným zdrojom“, ktorý si drží pozitívne hodnotenie už dlhodobo.
Historický vývoj indexu v jednotlivých štvrťrokoch v percentách.
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu. Poznámky k metodológii: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 61. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v treťom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
