Počas februára realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO prieskum medzi podnikateľmi o vplyve pandémie na podnikateľské prostredie. Prieskum je súčasťou projektu inštitútu INEKO, ktorý finančne podporuje Center for International Private Enterprise (CIPE).
Ako prvé sme sa podnikateľov pýtali, ako sa podľa nich zmenilo podnikateľské prostredie v roku 2020. Až 73,3 % (z toho 48,1 % – výrazne sa zhoršilo a 25,2 % – mierne sa zhoršilo) podnikateľov si myslí, že sa podnikateľské prostredie v roku 2020 zhoršilo. 14,1 % podnikateľov je za to, že sa podnikateľské prostredie v roku 2020 nemenilo. Zvyšných 12,6 % (z toho 11,1 % – mierne zlepšilo a 1,5 % výrazne zlepšilo) podnikateľov tvrdí, že sa podnikateľské prostredie zlepšilo.
Až 73,9 % (z toho 49,3 % určite áno a 24,6 % skôr áno) podnikateľov, ohrozila pandémia v roku 2020 v ich podnikaní. Zvyšných 26,1 % ( z toho 22,4 % skôr nie a 3,7 % určite nie) podnikateľov, ohrozenie pre ich činnosť v minulom roku nepocítili.
Tí, ktorých pandémia v roku 2020 ohrozila v ich podnikaní, uviedli nasledovné možnosti: a.) znížil sa záujem zákazníkov o naše produkty (70,3 %), b.) štátne opatrenia poškodili naše podnikanie (59,5 %), c.) vyčerpali sme značnú časť rezerv (48,6 %), d.) zadlžili sme sa nad únosnú mieru (11,7 %), e.) iné možnosti (7,2 %), f.) zhoršila sa dostupnosť pracovnej sily (6,3 %) a g.) končíme s podnikaním (1,8 %).
Ak by sa mal rok 2020 zopakovať 26,5 % podnikateľov by dokázalo podnikať viac ako rok. 20,6 % podnikateľov by bolo schopných podnikať naďalej dlhodobo, nakoľko ich rok 2020 negatívne neovplyvnil. Podnikateľov, ktorí by dokázali podnikať viac ako polroka, no menej ako rok (6 až 12 mesiacov) bolo v prieskume 19,9 %. O niečo menej podnikateľov (17,6 %) by bolo schopných aj naďalej podnikať len 3 až 6 mesiacov. Vo svojej podnikateľskej činnosti by menej ako 3 mesiace dokázalo pokračovať 13,2 % podnikateľov. 2,2 % tvoria podnikatelia, ktorí by podnikali dlhodobo aj naďalej, pretože sa ich podnikanie v roku 2020 dokonca zlepšilo.
Podnikatelia mali možnosť vybrať z nasledujúcich opatrení tie, ktoré by boli podľa nich najefektívnejšie pri riešení dôsledkov pandémie na podnikateľov v roku 2021. Poradie je nasledovné: a.) čo najrýchlejšia vakcinácia obyvateľstva (74,3 %), b.) čo najrýchlejšie otváranie prevádzok aj škôl s ohľadom na epidemiologickú situáciu (50,7 %), c.) zvýšenie a rozšírenie priamej pomoci štátu pre podnikateľov postihnutých pandémiou (44,9 %), d.) zvýšenie dostupnosti štátom garantovaných úverov pre podnikateľov postihnutých pandémiou (22,8 %), e.) dočasné zníženie DPH pre najviac postihnuté sektory (21,3 %), f.) odklad splátok daní z príjmov ako aj odvodov zdravotného a sociálneho poistenia pre podnikateľov postihnutých pandémiou (18,4 %), g.) odklad splátok úverov/leasingov pre podnikateľov postihnutých pandémiou tak, aby neboli trestaní zápisom v úverovom registri a úrokmi či poplatkami navyše a dočasné zníženie počtu kontrol zo strany štátu (16,2 %) a h.) iné opatrenia (8,4 %).
Pri podpore podnikania z dlhodobého pohľadu by podľa podnikateľov boli najefektívnejšie nasledujúce opatrenia: a.) čo najrýchlejšia implementácia balíčkov opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a znižovanie administratívnej záťaže (64,2 %), b.) potláčanie korupcie, rovnosť pred zákonom, lepšia vymožiteľnosť práva (43,3 %), c.) zníženie priamych daní a odvodov; kompenzácia výpadkov lepším výberom ako aj zvýšením daní zo spotreby a majetkových daní (39,6 %), d.) Zavedenie tzv. „estónskej dane“, t.j. zdaňovanie zisku právnických osôb až pri jeho výplate spolumajiteľom (reinvestovaný zisk by nepodliehal dani z príjmov) v kombinácii so zrýchleným odpisovaním majetku (38,8 %), e.) pružnejší zákonník práce, najmä zníženie nákladov na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, jednoduchšia administratíva pracovno-právnych vzťahov (36,6 %), f.) reforma vzdelávania – väčší dôraz na kvalitu a uplatnenie absolventov v praxi (29,9 %), g.) zrýchlenie a zjednodušenie komunikácie s verejnými orgánmi (vrátane digitalizácie) (26,1 %), h.) kvalitnejšia dopravná infraštruktúra (cesty, diaľnice, železnice) a verejná doprava (20,9 %), i.) zníženie minimálnej mzdy a jej naviazanie na pridanú hodnotu za predchádzajúci rok (17,9 %), j.) zníženie cien elektriny vďaka prenosu dotovania tzv. tarify za prevádzkovanie systému (TPS), cez ktorú sa podporujú obnoviteľné zdroje alebo hnedé uhlie, z odberateľov na štát (14,9 %), k.) zrýchlenie územného a stavebného konania (12,7 %), l.) riadená imigrácia – uľahčenie príchodu pre kvalifikovaných a nedostatkových pracovníkov (9 %) a m.) iné opatrenia (4,9 %).
V prieskume nám poskytlo odpoveď 137 podnikateľov, z toho: 36 % podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 35,3 % podnikateľov s obratom do 100 000€, 21,3 % podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 7,4 % podnikateľov s obratom väčším ako 30 000 000€.
Takmer polovica (47,8 %) podnikateľov pôsobí v odvetví služieb. Nasledovali podnikatelia s odvetví: obchodu (15,4 %), priemyslu (13,2 %), iných odvetví (11,3 %) a stavebníctva (9,6 %). Najmenej podnikateľov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, pôsobí v odvetviach ako: poľnohospodárstvo, spracovanie odpadu a energetika (0,7 %).
Z podnikateľov, ktorých sme oslovili zamestnáva najviac z nich 1-9 zamestnancov, a to až 50,7 %. Podstatne menej podnikateľov (16,9 %) zamestnáva 10 – 49 ľudí. 9,6 % podnikateľov zamestnáva 50 – 249 ľudí, 5,1 % podnikateľov zamestnáva 250 – 999 ľudí a 3,7 % podnikateľov zamestnáva viac ako 1 000 ľudí. Nikoho nezamestnáva 14 % podnikateľov.
Prieskumu sa zúčastnili podnikatelia z každého kraja. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj (40,4 %). Ďalej nasledoval Košický kraj (16,2 %) a Trenčiansky kraj (15,4 %). S rovnakým zastúpením nasledovali Trnavský kraj a Prešovský kraj (14,7 %). Tesne za nimi sa ocitol Žilinský kraj (14 %). Najmenej zastúpení boli podnikatelia z Banskobystrického kraja (11,8 %) a Nitrianskeho kraja (9,6 %).
Prieskumu sa zúčastnilo 91,2 % právnických osôb – podnikateľov a 8,8 % živnostníkov.
