V prvej polovici mája realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO prieskum medzi podnikateľmi o územnom plánovaní a stavebnom konaní. Prieskum je súčasťou projektu inštitútu INEKO, ktorý finančne podporuje Center for International Private Enterprise (CIPE).
Až 90,9% (z toho 66,7% určite nie a 24,2% skôr nie) podnikateľov nepovažuje v súčasnosti stavebné konanie za efektívne, kvalitné a rýchle. Len 3% (3% skôr áno) podnikateľov si myslí opak. Zvyšných 6,1% podnikateľov sa vyjadriť nevedelo.
Podľa podnikateľov sú hlavnými bariérami zrýchlenia a zefektívnenia stavebného konania: a.) zdĺhavé rozhodovanie iných ako stavebných úradov (65,6%), b.) stavebný proces je príliš zložitý, je tam veľa rôznych úkonov (62,5%), c.) papierová byrokracia, nefunguje elektronická komunikácia (56,3%), d.) obce nemajú dostatočné kapacity pre riadne fungovanie stavebných úradov (43,8%), e.) obce majú kapacity, ale nezvládajú manažment stavebných úradov (25%), f.) korupcia (23,4%), g.) iné možnosti (9,6%) a h.) stavebné projekty sú väčšinou zle pripravené, treba ich opravovať (3,1%).
Väčšina (44,6% určite áno a 32,3% skôr áno) podnikateľov si myslí, že by sa stavebné konanie (povoľovanie stavebného zámeru) a rozhodnutie o umiestnení stavby malo zlúčiť do jedného procesu. Podľa 12,3% (z toho 9,2% skôr nie a 3,1% určite nie) podnikateľov by sa stavebné konanie a rozhodnutie o umiestnení stavby nemalo zlúčiť do jedného procesu. 10,8% podnikateľov sa vyjadriť nevedelo.
Značná časť (86,3% – z toho 63,1% určite áno a 23,2% skôr áno) podnikateľov je toho názoru, že by mala vláda v spolupráci so samosprávami zisťovať a zverejňovať priemernú dĺžku stavebných konaní za jednotlivé stavebné úrady, rovnako tiež územných konaní za jednotlivé samosprávy a systematicky identifikovať a riešiť príčiny zdĺhavého konania. S týmto návrhom nesúhlasí (4,6% – z toho 3,1% skôr nie a 1,5% určite nie) podnikateľov. Zvyšných 6,2% podnikateľov sa nevedelo vyjadriť.
Viac ako polovica (38,5% skôr áno a 33,8% určite áno) podnikateľov je za to, aby sa presunula významná časť zodpovednosti za kvalitu stavebných projektov zo stavebných úradov na stavebných inžinierov, projektantov a architektov. S presunom zodpovednosti nesúhlasí 18,4% (z toho 13,8% skôr nie a 4,6% určite nie) podnikateľov. Nevedelo sa vyjadriť 9,2% podnikateľov.
Iba 31,2% (z toho 23,4% určite áno a 7,8% skôr áno) podnikateľov je za to, aby sa agenda stavebného konania preniesla z obcí na okresné úrady, to znamená na štát. Viac ako polovica (53,1% – z toho 32,8% skôr nie a 20,3% určite nie)podnikateľov by túto agendu z obcí na štát nepreniesla. Na otázku nevedelo odpovedať 15,6% podnikateľov.
Tí, ktorí by agendu stavebného konania preniesli z obcí na štát si myslia, že by sa tým: a.) 28% – skvalitnilo rozhodovanie, b.) 24% – odstránil konflikt záujmov, c.) 24% – iné možnosti, d.) 16% – zrýchlilo konanie a e.) 8% – odstránila korupcia.
Väčšina (66,2% – z toho 35,4% určite nie a 30,8% skôr nie) podnikateľov je za to, aby sa agenda stavebného konania nepreniesla z obcí na VÚC. S tým, aby sa agenda preniesla z obcí na VÚC súhlasí len 18,4% (z toho 13,8% skôr áno a 4,6% určite áno) podnikateľov. 15,4% podnikateľov sa vyjadriť nevedelo.
Tí, ktorí by agendu stavebného konania preniesli z obcí na VÚC si myslia, že by sa tým: a.) 33,3% – skvalitnilo rozhodovanie, b.) 28,8% – iné možnosti, c.) 28,6% – zrýchlilo konanie, d.) 9,5% – odstránil konflikt záujmov a e.) 0% – odstránila korupcia.
Takmer polovica (43,1% – z toho 32,3% skôr áno a 10,8% určite áno) podnikateľov je za to, aby sa agenda stavebného konania preniesla z obcí na novozriadené spoločné regionálne úradovne. O niečo menej (35,4% – z toho 18,5% skôr nie a 16,9% určite nie) podnikateľov s prenesením agendy z obcí na novozriadené spoločné regionálne úradovne nesúhlasí. Až 21,5% podnikateľov sa nevedelo vyjadriť.
Tí, ktorí by agendu stavebného konania preniesli z obcí na novozriadené spoločné regionálne úradovne si myslia, že by sa tým: a.) 48,4% – zrýchlilo konanie, b.) 25,8% – skvalitnilo rozhodovanie, c.) 12,8% – iné možnosti, d.) 9,7% – odstránil konflikt záujmov a e.) 3,2% – odstránila korupcia.
Podľa 84,6% (z toho 47,7% skôr áno a 36,9% určite áno) podnikateľov je potrebná úplná digitalizácia konaní. 12,3% (z toho 9,2% skôr nie a 3,1% určite nie) podnikateľov necíti potrebu úplnej digitalizácie konaní. Ostatných 3,1% podnikateľov sa vyjadriť nevedelo.
Až 92,3% (z toho 53,8% určite áno a 38,5% skôr áno)podnikateľov je za to, aby bola zavedená povinnosť pre obce vypracovať územný plán obce do konkrétneho času. Povinnosť obcí vypracovať územný plán obce do konkrétneho času nie je potrebné zaviesť podľa 3% (z toho 1,5% skôr nie a 1,5% určite nie) podnikateľov. Zvyšných 3,1% sa nevedelo vyjadriť.
Podľa podnikateľov Slovensko nemá vypracované kvalitné územné plány z nasledovných dôvodov: a.) politikom vyhovujú ad hoc riešenia namiesto dlhodobej koncepcie (58,7%), b.) pôda je vlastnícky príliš rozdrobená ( 46%), c.) kompetentní nemajú dostatok politickej chuti (39,7%), d.) obce nemajú dostatočné kapacity (39,7%), e.) na Slovensku by vypracovanie kvalitných územných plánov trvalo roky (31,7%), f.) obce majú kapacity, ale nezvládajú to organizačne (30,2%), g.) na Slovensku je nedostatok odborníkov (15,9%) a h.) iné možnosti (6,4%).
Nadpolovičná väčšina (67,1% – z toho 45,3% skôr áno a 21,9% určite áno) podnikateľov je za to, aby sa na riešenia konfliktov v územnom plánovaní vytvoril odvolací orgán na vyšších územných celkoch. S vytvorením vyššieho odvolacieho orgánu nesúhlasí 20,3% (z toho 12,5% skôr nie a 7,8% určite nie) podnikateľov. Nevedelo sa vyjadriť 12,5% podnikateľov.
Z opýtaných podnikateľov má skúsenosť so stavebným konaním na Slovensku až 81,3% z nich. Zvyšných 18,8% skúsenosť so stavebným konaním na Slovensku nemá.
Tým, ktorí majú skúsenosť so stavebným konaním na Slovensku trvalo vybavenie stavebného povolenia: a.) 23,1% – 9 mesiacov až 12 mesiacov, b.) 19,2% – 3 mesiace až 6 mesiacov, c.) 17,3% – viac ako 18 mesiacov, d.) 15,4% – 6 mesiacov až 9 mesiacov, e.) 15,4% – 12 mesiacov až 18 mesiacov a f.) 9,6% – menej ako 3 mesiace.
Podľa 84,7% (z toho 58,5% určite áno a 26,2% skôr áno) podnikateľov by sa mal sprísniť režim nepovolených stavieb a malo by sa rozšíriť a zefektívniť ich odstraňovanie. Podstatne menej (10,8% – z toho 7,7% určite nie a 3,1% skôr nie) podnikateľov si myslí opak. 4,6% podnikateľov sa nevedelo vyjadriť.
Celkovo 23,1% (z toho 16,9% skôr áno a 6,2% určite áno) podnikateľov súhlasí s tým, aby sa povoľovanie stavieb zjednodušilo, a to aj za cenu zníženia vlastníckych práv. Až 72,3% (z toho 52,3% skôr nie a 20% určite nie) podnikateľov je za to, že by sa povoľovanie stavieb zjednodušiť nemalo. Na túto otázku nevedelo odpovedať 4,6% podnikateľov.
Viac ako tretina (39% – z toho 28,8% skôr áno a 10,2% určite áno) podnikateľov sa pri stavebnom konaní stretlo s korupciou. Zvyšných 61,1% (z toho 45,8% skôr nie a 15,3% určite nie) podnikateľov sa s korupciou v tejto sfére nestretlo.
Až 95,4% (z toho 75,4% určite áno a 20% skôr áno) podnikateľov je za to, aby sa určili záväzné lehoty pre štátne a verejnoprávne úrady na poskytnutie vyjadrenia v stavebnom konaní. S týmto nápadom veľmi nesúhlasí 1,5% (1,5% skôr nie) podnikateľov. K tejto otázke sa nevedelo vyjadriť 3,1% podnikateľov.
Podľa 83,1% (z toho 58,5% určite áno a 24,6% skôr áno) podnikateľov by sa mala zaviesť zásada, že ak sa úrad (stavebný či iný vrátane sieťových firiem ako napríklad vodári alebo plynári) v záväznom termíne nevyjadrí, má sa za to, že nemá námietky. 10,8% (z toho 7,7% skôr nie a 3,1% určite nie) podnikateľov so zavedením takejto zásady nesúhlasí. Zvyšných 6,2% podnikateľov sa vyjadriť nevedelo.
S nápadom, aby prešlo územné rozhodovanie o veľkých stavbách (napr. diaľnice, energetické stavby, veľké sídelné zóny) z obcí na centrálny špeciálny stavebný úrad súhlasí 83% ( z toho 41,5% skôr áno a 41,5% určite áno) podnikateľov. Opačný názor má 9,3% (z toho 6,2% skôr nie a 3,1% určite nie) podnikateľov. 7,7% podnikateľov sa vyjadriť nevedelo.
Odpoveď nám poskytlo 67 podnikateľov, z toho: 33,3% podnikateľov s obratom do 100 000€, 33,3% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 21,2% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 12,1% podnikateľov s obratom väčším ako 30 000 000€.
Necelá polovica (48,5%) podnikateľov zamestnáva 1-9 zamestnancov. Takmer štvrtina (22,7%)oslovených podnikateľov zamestnáva 10-49 ľudí. Nikoho nezamestnáva 10,6% podnikateľov. 9,1% podnikateľov zamestnáva 50-249 ľudí, 6,1% podnikateľov zamestnáva 1000 a viac ľudí a 3% podnikateľov zamestnáva 250-999 ľudí.
V prieskume bol zastúpený každý kraj. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj (47%). Za ním nasledoval s rovnakým zasupením Trnavský a Žilinský kraj (15,2%). Ďalej nasledoval Trenčiansky kraj (13,6%), Nitriansky kraj (12,1%) a Prešovský kraj (10,6%). Najmenej zastúpení boli podnikatelia z Košického kraja (7,6%) a Banskobystrického kraja (6,1%).
Prieskumu sa zúčastnilo dokopy 92,4% právnických osôb – podnikateľov a 7,6% živnostníkov.
