Prieskum o aktuálnej situácii podnikateľov počas II. vlny korony

Koncom začiatkom decembra realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) prieskum o aktuálnej situácii podnikateľov počas druhej vlny. PAS zaujímalo, aký názor majú podnikatelia na opatrenia, ktoré prijala vláda na riešenie vzniknutej situácie.

Podnikateľov sme sa pýtali, ktoré opatrenia prijali v reakcii na vývoj trhu a obmedzenia súvisiace s koronavírusom. Odpovedali nasledovne: a.) 50,6% – obmedzili sme investície, b.) 48,2% – obmedzili sme nákup bežných tovarov a služieb, c.) 42,4% – čerpáme rezervy, ktoré sme si vytvorili v minulosti, d.) 22,4% – nemuseli sme prijať žiadne úsporné opatrenia, e.) 20% – znížili sme mzdy a odmeny zamestnancom, f.) 14,10% – znížili sme počet zamestnancov, g.) 14,10% – časť zamestnancov odišla na dovolenku, OČR, PN, resp. má neplatené voľno, h.) 10,6% – odložili sme platby za faktúry dodávateľov, i.) 10,6% – časť zamestnancov začala pracovať na skrátený úväzok, j.) 6% – prijali iné opatrenia a k.) 5,9% – požadujeme odklad splátky úverov. Zvyšných 2,4% prestali dočasne podnikať.

Firmy majú možnosť využiť zo strany štátu rôzne formy pomoci:

Opatrenie 1: Pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR – príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 1100 eur mesačne = využilo ju 7,10% respondentov.

Opatrenie 2: Pomoc SZČO, ktoré museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo im poklesli tržby o najmenej 20 % (resp. 10 % v marci) – príspevok v závislosti od poklesu tržieb = využilo ju 3,5% respondentov.

Opatrenie 3A: Kurzarbeit – pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie – príspevok na mzdu zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 880 eur mesačne = využilo ju 4,7% respondentov.

Opatrenia 3B: Kurzarbeit – pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie – paušálny príspevok na mzdy v závislosti od poklesu tržieb = využilo ju 22,4% respondentov.

Opatrenie 4: Pomoc SZČO a jednoosobovým s.r.o., ktoré od 13. 03. 2020 nemajú žiaden iný príjem – paušálny príspevok 105 eur za marec, resp. 210 eur za apríl a máj = využilo ju 1,2% respondentov.

Opatrenie 5: Prvá pomoc+ nahradila doterajšiu schému podpory pre profesie postihnuté pandémiou COVID-19, známu ako „Prvá pomoc“ = využilo ju 2,4% respondentov.

Opatrenie 6: Dotácia na nájomné – maximálna výška dotácie na žiadateľa je stanovená podľa odvetvia, v ktorom žiadateľ (nájomca) pôsobí = využilo ju 8,2% respondentov.

Až 62,4% z respondentov nevyužilo ani jednu z týchto foriem pomoci.

Iba 15,2% podnikateľov (z tých, ktorí zatiaľ nevyužívajú ani jednu formu pomoci zo strany štátu) v budúcnosti plánujú požiadať o niektorú z uvedených foriem pomoci. Takmer polovica podnikateľov (45,5%), ktorí pomoc nevyužívajú, ju neplánujú využívať ani v budúcnosti. Zvyšných 39,4% podnikateľov ešte nevie, či o pomoc zo strany štátu požiadajú.

Podnikatelia, ktorí nevyužívajú žiadnu z uvedených dotácií štátu na pomoc firmám, ktoré postihla koronakríza, označili ako hlavné dôvody nevyužívania: a.) nepotrebujem pomoc, nedošlo k výraznému poklesu tržieb (42,35% áno, 17,65% nie), b.) zložitosť systému, mám problém sa v ňom orientovať (37,65% áno, 20,00% nie), c.) nízka úroveň poskytovanej pomoci (32,94% áno, 15,29% nie), d.) potrebujem pomoc ale nespĺňam podmienky (28,24% áno, 31,75% nie), e.) nedostatok informácií o možnostiach podpory (25,88% áno, ,23,53% nie), f.) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (23,53% áno, 15,29% nie), g.) vysoká administratívna náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (21,18% áno,  23,53% nie), h.) odradil ma záväzok udržať pracovné miesto po dobu dvoch mesiacov (5,88% áno, 40,00% nie) a i.) čakám na poslednú chvíľu s podaním žiadosti (3,53% áno, 48,24% nie).

Podnikatelia, ktorí využívajú niektorú z dotácií zo strany štátu, uviedli na základe svojich skúseností, hlavné problémy v systéme pomoci: a.) nízka úroveň poskytovanej pomoci (37,65% áno, 9,41% nie), b.) vysoká administratívna náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (29,41% áno, 14,12% nie), c.) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (27,06% áno, 14,12% nie), d.) zložitosť systému, mám problém sa v ňom orientovať (24,71% áno, 15,29% nie), e.) slabá informovanosť o možnostiach pomoci (23,53% áno, 17,65% nie), f.) reštriktívne podmienky nároku na pomoc (22,35% áno, 17,65% nie) a g.) nie je tam žiadny zásadný problém (15,29% áno, 16,47% nie).

Iba 2,6% podnikateľov sa stretlo s tým, že poskytnutú pomoc v prvej vlne pandémie museli vrátiť. Zvyšných 97,4% podnikateľov tento problém nemalo.

Veľká časť podnikateľov (79,7% – 44% rozhodne nie a 35,7% skôr nie) si myslí, že vláda nezvládla dobre prípravu na druhú vlnu pandémie. Podľa zvyšných 20,3% (z toho 16,7% skôr áno a 3,6% rozhodne áno) podnikateľov vláda prípravu na druhú vlnu zvládla.

Až 70,6% (z toho 36,5% skôr nie a 34,1% rozhodne nie) podnikateľov má za to, že vláda druhú vlnu pandémie nezvládla. Zvyšných 29,4% (z toho 24,7% skôr áno a 4,7% rozhodne áno) podnikateľov si myslí, že vláda zvládla dobre druhú vlnu pandémie.

Podľa 84,3% (z toho 47% skôr nie a 37,3% rozhodne nie) podnikateľov je pomoc zo strany štátu pomalá. Iba 15,6% (z toho 10,8% skôr áno a 4,8% rozhodne áno) podnikateľov má za to, že štátna pomoc podnikateľom je rýchla.

Pomoc zo strany štátu je podľa 73,1% (z toho 46,3% skôr nie a 26,8% rozhodne nie) podnikateľov je neefektívna. Zvyšných (z toho 22% skôr áno a 4,6% rozhodne áno) podnikateľov vníma pomoc ako efektívnu.

Až 79,3% (z toho 41,5% rozhodne nie a 37,8% skôr nie) podnikateľov hodnotí pomoc zo strany štátu ako nedostatočnú. Iba pre 20,7% (z toho 19,5% skôr áno a 1,2% rozhodne áno) podnikateľov je štátna pomoc dostatočná.

Viac ako dve tretiny (72,6% – z toho 38,1% skôr nie a 34,5% rozhodne nie) respondentov sú toho názoru, že opatrenia Hlavného hygienika SR sú nejasné, nejednoznačné a nezrozumiteľné. Zvyšných 27,4% (z toho 22,6% skôr áno a 4,8% rozhodne áno) podnikateľov si myslí opak.

Vzhľadom na to, že pandémia koronavírusu ovplyvnila aj vyučovanie na školách, až 83,3% (z toho 44% skôr áno a 39,3% rozhodne áno) podnikateľov je za to, aby sa na II. stupni ZŠ a na stredných školách vyučovane riadne obnovilo, aj za cenu zvýšeného rizika šírenia vírusu. Zvyšných 16,7% (z toho 11,9% skôr nie a 4,8% rozhodne nie) podnikateľov by vyučovanie na školách ešte neobnovovalo.

Viac ako polovica (55,3% – z toho 45,9% skôr áno a 9,4% rozhodne áno) podnikateľov zmenili alebo plánujú zmeniť svoj podnikateľský model. Zvyšná takmer polovica (44,7% – z toho 31,8% skôr nie a 12,9% rozhodne nie) podnikateľov nechá svoj podnikateľský model taký aký bol.

Tí, ktorí model zmenili alebo ho zmeniť plánujú, uviedli nasledujúce možnosti: a.) 62,5% – posilnenie online komunikácie s klientmi; b.) 48,2% – posilnenie online komunikácie medzi zamestnancami; c.) 46,4% – inovácia produktov; d.) 41,1% – posilnenie online komunikácie s dodávateľmi; e.) 26,8% – inovácia postupov výroby, napríklad zvýšenie automatizácie a f.) 5,4% – iné zmeny v modeli podnikania.

Celkovo 82,10% podnikateľov neuvažovalo nad ukončením podnikania vzhľadom na situáciu. Ostatných 17,9% podnikateľov nad ukončením podnikania rozmýšľalo.

Ak by mali zákazy vo vzťahu k podnikateľom trvať dlhší čas (3-6 mesiacov), len 14,6% (z toho 12,2% skôr áno a 2,4% áno) podnikateľov by svoje podnikanie ukončilo. Podnikanie aj napriek zákazom, ktoré budú trvať dlhšiu dobu neukončí až 85,3% (z toho 51,2% nie a 34,1% skôr nie) podnikateľov.

Odpoveď nám poskytlo 85 podnikateľov. V prieskume sa zúčastnilo 34,5% podnikateľov s obratom do 100 000€, 31% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 22,6% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 11,9% podnikateľov s obratom nad 30 000 000€.

Z podnikateľov, ktorých sme oslovili 48,2% zamestnáva 1 až 9 ľudí. 21,2% podnikateľov zamestnáva 10 až 49 ľudí, 9,4% podnikateľov zamestnáva 50 až 249 ľudí,  7,1% podnikateľov zamestnáva 250 až 999 zamestnancov, 1,2% podnikateľov zamestnáva 1000 a viac ľudí a nezamestnáva nikoho 12,9%.

V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (51,8%). Za ním nasledoval Trnavský kraj (25,9%). Ďalej nasledoval Nitriansky kraj (23,5%) a Prešovský kraj (22,4%). S rovnakým zastúpením nasledovali Žilinský, Banskobystrický a Košický kraj (20%). Najmenšie zastúpenie ma Trenčiansky kraj (17,6%).

Prieskumu sa zúčastnilo 89,4% právnických osôb – podnikateľov a zvyšných 10,6% živnostníkov.