V odbornej literatúre existuje množstvo definícii podnikateľskej etiky a vyznať sa v nich pre laika je pomerne náročné. Vo všeobecnosti možno povedať, že podnikateľská etika ako veda sa zaoberá skúmaním morálky a etiky v ekonomike.
Najdôležitejšími úlohami podnikateľskej etiky ako vedy sú:
- Objektívna deskripcia existujúcich morálnych noriem a princípov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
- Kritická analýza existujúcich morálnych noriem a princípov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
- Projekcia univerzálnych etických noriem a princípov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
- Návrhy na riešenie konkrétnych eticko-ekonomických konfliktov v ekonomike na všetkých jej úrovniach a vo všetkých jej sférach.
- Vypracovanie projektov na integráciu etiky a ekonomiky všetkých úrovniach ekonomiky a vo všetkých jej sférach.
Morálne aj ekonomické činnosti sú vlastné ľudskému rodu a človek a ani žiadna spoločnosť nemôžu exitovať mimo nich. Základný rozpor medzi etikou a ekonomickou sférou spočíva v ich odlišnej pôvodnej spoločenskej funkcii: Etika je zacielená na dobro všetkých, obsahuje univerzálne princípy, ktoré žiadajú od jednotlivca konať vždy so zreteľom na iných, pokiaľ sa dá so zreteľom na všetkých, pretože etické normy sa vzťahujú na každého. Ekonomické aktivity sú však spojené s individuálnymi alebo čiastkovými záujmami subjektov. A to, čo je v prospech jedného alebo viacerých, môže byť v rozpore so záujmami iných.
Príklad
Ťažba zlata prinesie obrovský zisk skupine akcionárov. Určite z nej budú mať zisk aj niektorí zamestnanci, ktorí v tejto spoločnosti budú pracovať, prípadne jej dodávatelia a obchodní partneri. Ťažbou zlata však, ako dokázali vedci, bude zasiahnuté životné prostredie konkrétnych obyvateľov daného regiónu, ich detí a budúcich generácii, ako aj štát, ktorému sa zvýšia výdavky na liečenie postihnutých ľudí z tejto oblasti. Nastáva teda konflikt medzi ekonomickým záujmom určitej skupiny ľudí a univerzálne platnými etickými právami na život a zdravé životné prostredie ľudí v danom regióne a štáte.
Zisk verzus etika. Centrálnou otázkou podnikateľskej etiky ako vedy je vzťah medzi ziskom a etikou. Zisk je výsledkom uplatnenia ekonomickej kooperácie ľudí, ktorú riadi ekonomická racionalita. Ekonomická racionalita reprezentuje poznanie a konanie, ktoré je na základe logických postupov a výpočtov zacielené na efektívnosť a ukazuje, ako v priestore obmedzených zdrojov (prírodných, materiálnych, finančných, ľudských, informačných) možno dosiahnuť cieľ s najmenšími nákladmi. Ekonomicky racionálne konáme, keď svoje hospodárske aktivity riadime
- na základe matematických výpočtov,
- plánovite,
- triezve,
- rozvážne,
- so zameraním na dosiahnutie individuálneho hospodárskeho úspechu.
Jednotlivec sa orientuje vo svete aj prostredníctvom etickej racionality. Etická racionalita je jedným z typov hodnotovej racionality, podľa ktorej je racionálny taký spôsob poznania a konania, ktorý vychádza z uznania dobra ako najvyššej etickej hodnoty. Eticky racionálne konáme:
- keď konáme dobro,
- keď konáme tak, aby sme zabránili zlu,
- keď vlastné rozhodnutie realizujeme so zreteľom na iných.
V ľudskom živote zohrávajú významnú úlohu všeľudské hodnoty ako dobro, láska, spravodlivosť, úcta, sloboda, pomoc blížnemu, humanizmus, tolerancia, pravda, česť. Ekonomická racionalita by nemala negovať tieto hodnoty v záujme dosahovania individuálnych alebo skupinových cieľov pretavených do maximalizácie zisku. Podnikateľská etika nie je namierená proti zisku ekonomických subjektov. Zisk sám osebe je ekonomická kategória, ktorá je eticky neutrálna. Podnikateľská etika však nepripúšťa dosahovanie zisku neetickým spôsobom a neetické prerozdeľovanie zisku.
