Podnikateľom sa nepáči protekcia pre ľudí, prepojených s vládou, vnímanie prostredia na podnikanie sa opäť mierne zhoršilo

Prostredie na podnikanie sa stále mierne zhoršuje, pokles sa spomalil aj pre málo nových zákonov vďaka volebnej odmlke parlamentu.

Podnikatelia stále hodnotia vývoj podnikateľského prostredia negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) za druhý štvrťrok 2016 je 54,2 bodu. Oproti predchádzajúcemu kvartálu to znamená pokles o 1,74 percenta. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje od roku 2001 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).

Na hodnotenie vplývali najmä udalosti ako kauza Bašternák a napätie medzi koalíciou a opozíciou, ktoré znižuje funkčnosť národnej rady. Objavili sa aj prvé negatívne dojmy z pripravovaného zavedenia zdanenia dividend a iných daňových zmien. Mierne pozitívne vnímajú účastníci prieskumu prerušenie toku zákonov vďaka parlamentným voľbám. To sa prejavilo už pred nimi, keďže odvtedy nebol schválený žiadny významnejší právny predpis.

Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy

Index s jedinou výnimkou klesá už vyše desať rokov od začiatku roku 2006. Za ten čas sa z vtedajších 126 bodov zosunul na 54 bodov. Niektoré položky však podnikatelia hodnotia výrazne vyššie ako pre 15 rokmi – oblasť vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikov sa zlepšila trojnásobne, položka informačná otvorenosť a imidž podnikov dokonca viac ako päťnásobne.

Neférový prístup trápi mnohých

Najväčší pokles spomedzi položiek IPP v druhom štvrťroku 2016 zaznamenalo uplatňovanie rovnosti pred zákonom. Príčinou je najmä kauza Bašternák s podozreniami, ktoré vrhá na ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Kauzu podnikatelia vnímajú ako ukážku fungovania klientelizmu a prepojenia niektorých podnikateľov s politikmi na úkor štátu a občanov.

Nerovnosť pred zákonom vnímajú podnikatelia veľmi citlivo, najmä keď musia zápasiť s náročnou legislatívou, kontrolami a pokutami z úradov, či zadržiavaním prostriedkov. Na druhej strane sa vynárajú podozrenia, že špekulanti pod ochranou politikov podnikajú na úkor daňových poplatníkov a poctivých podnikateľov.

Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Tá má už dlho stále miesto medzi najhoršie hodnotenými kategóriami IPP, ešte nikdy sa nedostala do plusového pásma. Od volieb je však hodnotenie podnikateľov o niečo miernejšie, čo môže súvisieť s novou tvárou v kresle ministra spravodlivosti. Za negatívnym hodnotením podnikateľov sú práve chýbajúce zmeny, ktoré by smerovali k zlepšeniu fungovania slovenských súdov.

Štát prestáva fungovať

Na tretie miesto spomedzi negatívne hodnotených položiek sa prekvapivo dostala funkčnosť politického systému v štáte. Schôdze Národnej rady SR od volieb boli poznačené skôr neustálymi spormi koalície s opozíciou, odvolávaním ministrov a  častými obštrukciami z oboch strán. Takéto správanie poslancov znižuje dôveru podnikateľov v ich schopnosť riešiť problémy, s ktorými zápasia a zlepšovať podnikateľské prostredie. Zlé svetlo na fungovanie Slovenska vrhajú aj pochybnosti o nezávislosti vyšetrovania najmä v  kauze Bašternák. Tesne za ňou skončila efektívnosť fungovania štátu.

Pozitívne hodnotili respondenti väčšinu položiek z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Najviac prístup k životnému prostrediu, ale aj úroveň likvidity a plnenie vlastných záväzkov, či vystupovanie voči obchodným partnerom a riešenie sporov. V tejto oblasti sa naopak do negatívneho pásma prekvapivo dostala položka produktivita a ziskovosť firiem.

Mimo oblasti vlastného vplyvu účastníci prieskumu pozitívne hodnotili predovšetkým prístup k finančným zdrojom a cenovú stabilitu. Naopak, problémom opäť začína byť organizovaný zločin a hospodárska kriminalita, ako aj dostupnosť zdrojov, najmä pracovnej sily, čo môže ohrozovať hospodársky rast.

Historický vývoj Indexu podnikateľského prostredia

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 60. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2016. Dáta ku grafu nájdete tu. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.

Prečítajte si aj:

Prepad hodnotenia podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku desať rokov zhoršuje, nová vláda sa musí pustiť do reforiem

Dane z dividend budú podnikateľov tlačiť k optimalizácii a znížia atraktívnosť Slovenska v zahraničí

 

Mohlo by vás zaujímať