Začiatkom januára pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO a spoločnosťou MESA10 prieskum o pohľade podnikateľov na vzdelávací systém v SR.
Celkovo sme oslovili 4143 podnikateľov a odpoveď nám poskytlo 134. V prieskume sa zúčastnilo 21,1% podnikateľov s obratom do 100 000€, 28,1% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 33,6% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 17,2% podnikateľov s obratom nad 30 000 001€.
V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (43,6%), nasledovali Trenčiansky a Banskobystrický, ktoré mali rovnaké zasupenie (10,5%). Za nimi boli Trnavský (8,3%), Prešovský a Žilinský (7,5%). Najmenej zastúpený bol Nitriansky a Košický (6%).
Prieskumu sa zúčastnilo 95,4% právnických osôb – podnikateľov a zvyšných 4,6% živnostníkov.
Prieskumu sa zúčastnili podnikatelia a ich spoločnosti z rôznych odvetví.
Zastúpenie mali tieto odvetvia: Priemyselná výroba/remeslá (22,6%), stavebníctvo (13,5%), veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov (12,8%), ostatné činnosti (12%), informácie a komunikácie (9%), odborné, vedecké a technické činnosti (9%), finančné a poisťovacie činnosti (5,3%), administratívne a podporné služby (4,5%), vzdelávanie (3%), doprava a skladovanie (3%), mimovládne a neziskové činnosti (1,5%), zdravotníctvo a sociálna pomoc (1,5%), dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (1,5%) a činnosti v oblasti nehnuteľností (0,8%).
Najviac ľudí, ktorí sa zúčastnili prieskumu, pracujú ako riadiaci pracovníci (86,4%). Za nimi sa ocitli ľudia na inej ako riadiacej pozícii (9,8%). Najmenej bolo pracovníkov oddelenia ľudských zdrojov (3,8%).
57,6% podnikateľov je za to, že na SR je zlý celý systém vzdelávania. 16,7% podnikateľov si myslí, že najmenej funkčné sú stredné odborné školy, 12,9% sú za vysoké školy, 8,3% za základné školy a 4,5% za gymnáziá. Materské školy hlasy nedostali.
Podnikatelia považujú za 5 najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec so stredoškolským vzdelaním práve tieto: schopnosť učiť sa (79,5%), komunikačné schopnosti (64,4%), odborné vedomosti (59,80%), schopnosť pracovať v tíme (53,8%) a jednoduchú prácu s počítačom (50,8%).
Za 5 najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním považujú tieto: odborné vedomosti (69,7%), komunikačné schopnosti (64,4%), analytické myslenie (61,4%), schopnosť učiť sa (56,8%) a znalosť angličtiny na pokročilej úrovni (54,5%).
75% odpovedajúcich (z toho 36,4% určite a 38,6% skôr súhlasí) súhlasí s tým, že im chýbajú informácie o kvalite škôl – vzdelávacích inštitúcií. Zvyšných 25% (z toho 6,8% určite a 18,2% skôr nesúhlasí) nesúhlasí, že im informácie chýbajú.
Väčšina podnikateľov je za to, že školstvo na Slovensku je nekvalitné. Kvalita škôl by sa podľa nich mala merať podľa: uplatnenia absolventov na ďalšom vzdelávacom stupni, resp. na trhu práce (61,7%), hodnotenia školy zo strany žiakov/rodičov (16,5%), výsledkov žiakov v celoslovenských testoch (15%), hodnotenia školy zo strany učiteľov/zriaďovateľov (9%), výsledkov žiakov v celoslovenských súťažiach/olympiádach (6%). 45,1% si myslí, že najefektívnejšia by bola kombinácia všetkých spomenutých spôsobov.
S tým, aby sa aj naďalej merala kvalita žiakov na ZŠ a SŠ prostredníctvom celoslovenských testov súhlasí 69,9% (z toho 31,6% určite a 38,3% skôr áno). Zvyšných 30,1% (z toho 11,3% určite a 18,8% skôr nie) s testovaním nesúhlasí.
Pri rozhodovaní o prijímaní absolventov konkrétnej školy podnikateľom chýbajú najviac tieto informácie: podiel zamestnaných absolventov školy, resp. nezamestnanosti absolventov (56,7%), úspešnosť školy v celoštátnom ratingu (35,4%), hodnotenie školy zo strany absolventov/učiteľov/rodičov (29,9%), úspešnosť školy v celosvetovom ratingu (21,3%) a priemerná výška platu absolventov školy (14,2%).
S tým, že by mal štát každoročne zverejňovať informácie o priemerných platoch absolventov konkrétnych škôl súhlasí 65,1% (z toho 26,5% určite a 38,6% skôr áno). So zverejňovaním informácií zvyšných 34,9% (z toho 7,6% určite a 27,3% skôr nesúhlasí) nesúhlasí.
89,4% podnikateľov (z toho 57,6% určite a 31,8% skôr áno) si myslí, že kvalite vysokého školstva by pomohlo pravidelné zverejňovanie ratingu/hodnotenia vysokých škôl, fakúlt a ich študijných programov. Zvyšných 10,6% (z toho 1,5% určite a 9,1% skôr nie) s týmto názorom nesúhlasí.
Podnikatelia tvrdia, že absolventi stredných škôl k nim chodia najmenej pripravení v týchto 5-tich oblastiach: komunikačné schopnosti (60,9%), schopnosť učiť sa (55,5%), motivácia (52,3%), analytické myslenie a odborné vedomosti (51,6%).
Z vysokých škôl k nim chodia absolventi vysokých škôl najmenej pripravení v týchto 5-tich oblastiach: analytické myslenie (64,6%), komunikačné schopnosti (56,7%), odborne vedomosti (55,9%), motivácia (48%) a schopnosť rýchlo sa prispôsobiť zmenám (46,5%).
Absolventov s úzkym odborným zameraním preferuje 56,3% ( z toho 12,5% určite a 43,8% skôr s úzkym) a absolventov so všeobecným zameraním preferuje 43,7% (z toho 5,4% určite a 38,3% skôr so všeobecným).
Na otázku, či podnikatelia prijímajú absolventov s vyšším formálnym stupňom vzdelania, pričom by postačil aj nižší stupeň, odpovedalo 34,6% negatívne, 26,9% prijíma absolventov VŠ štúdia, kde by stačila aj maturita, 21,5% prijíma absolventov II. stupňa VŠ na pozície, kde by stačil aj I. stupeň a zvyšných 23,8% to posúdiť nevie.
Pri porovnávaní uplatniteľnosti absolventov SŠ s absolventmi VŠ podnikatelia odpovedali rôzne. 27,9% je za to, že absolventi stredných škôl sú menej osobnostne vyspelí v porovnaní s absolventmi VŠ , 19,4% uprednostňuje absolventov s vysokoškolským vzdelaním, keďže o nich nie je núdza, 13,2% tvrdí, že absolventov stredných škôl musia viac zaškoľovať, pretože nemajú toľko odborných vedomostí ako absolventi VŠ, 7% je toho názoru, že absolventov stredných škôl musia viac zaškoľovať, pretože nemajú toľko zručností ako absolventi VŠ , 6,2% nemá v ich organizácii pozície na ktoré by postačovalo stredoškolské vzdelanie . Žiadne z uvedených si nevybralo 27,1% a 21,7% to posúdiť nevedelo.
Na otázku uplatniteľnosti absolventov bakalárskeho stupňa štúdia podnikatelia odpovedali nasledovne: 35,9% podnikateľov nevníma bakalársky titul ako plnohodnotné VŠ vzdelanie, 15,3% nie je jasné aké zručnosti a vedomosti majú bakalári, 9,9% je za to, že bakalári nemajú dostatok odborných vedomostí pre vysokokvalifikované pozície, 8,4% uprednostňuje magisterský/inžiniersky stupeň pred bakalármi, keďže nie je o nich núdza, 7,6% si myslí, že bakalári sú menej osobnostne vyspelí v porovnaní s absolventami Mgr./Ing. Štúdia, 5,3% tvrdí, že je bakalárov nedostatok, 4,6% je za to, že bakalári nemajú dostatok zručností pre vysokokvalifikované pozície a 3,1% nemajú vo svojej organizácii vysokokvalifikované pozície, na ktoré by postačoval bakalár. Žiadnu z uvedených možností si nevybralo 21,4% a 18,3% nevedelo posúdiť.
Ohľadom spolupráce so strednými školami pri príprave absolventov pre trh práce sme dostali nasledovné odpovede: nadpolovičná časť (58,1%) za posledné 2 roky so SŠ nespolupracovali, 25,6% zabezpečovali pre študentov prax, 15,5% organizovali pre školy príležitostné prednášky, 10,9% je zapojených do duálneho vzdelávania, 8,5% poverilo odborníkov spoločnosti aby sa podieľali na vedení záverečných prác/projektov, 7,8% spolupracovalo na tvorbe učebných/ študijných programov, 4,7% sa systematicky a pravidelne zapájali do výučby a taktiež 4,7% poskytuje školám finančnú podporu. 6,2% so SŠ spolupracovali, ale inou formou ako sú uvedené.
Podnikatelia mali odpovedať na tú istú otázku, ale s tým rozdielom, že sa jednalo a spoluprácu s vysokými školami. So školami nespolupracovalo 51,9% podnikateľov. 26,4% zabezpečovali pre študentov prax, 22,5% organizovali pre školy príležitostné prednášky, 18,6% poverilo odborníkov spoločnosti aby sa podieľali na vedení záverečných prác/projektov, 7% poskytuje školám finančnú podporu, 6,2% sa systematicky a pravidelne zapájali do výučby, 3,9% sa spolupodieľalo na tvorbe učebných/študijných programov a len 0,8% sa zapojilo do duálneho vzdelávania. 7,8% spolupracovali s VŠ inou formou.
Ako posledné mali podnikatelia možnosť porovnať absolventov zahraničných a slovenských VŠ, ktorých zamestnávali. Zahraniční absolventi sa od tých slovenských odlišujú týmito vlastnosťami: 37,2% tvrdí, že majú lepšiu angličtinu, 36,4% je za to, že sú pri plnení úloh samostatnejší, 31,8% si myslí, že majú vyššiu motiváciu učiť sa a pracovať, 27,1% tvrdí, že si vedia lepšie vyargumentovať svoje návrhy, 26,4% si myslí, že sa menej boja skúšať nové veci, 21,7% je za to, že majú inovatívny pohľad na riešenie úloh a taktiež, že majú profesionálnejší prístup k práci.
Podľa 17,8% majú vyššie nároky na platové ohodnotenie, 17,1% je za to, že majú lepšie rozvinutú schopnosť pracovať v tíme, 16,3% si myslí, že majú jasnejšiu predstavu o svojej kariérnej dráhe, 14,7% tvrdí, že sú lepšie pripravení po odbornej stránke, 13,2% sú za to, že majú lepší všeobecný rozhľad, 12,4% si myslí že majú väčšie nároky na kvalitu pracovného prostredia a 10,9% tvrdí, že majú viac praktických skúseností. Posúdiť to nevedelo 42,60% a 3,1% odlišnosť nevidia v ničom.
Z názorov podnikateľov vyplýva, že na Slovensku je zlý vzdelávací systém, avšak nikto z nich neuviedol za problematické materské školy. Mnohým z nich chýba dostatok informácii o kvalite škôl, na základe ktorých by si mohli ľahšie vyberať budúcich zamestnancov. Pre podnikateľov je viac zaujímavé meranie kvality škôl pomocou uplatnenia (zamestnanosť, platy) než meranie pomocou testov. Z prieskumu vyplýva, že absolventi, ktorých „chŕlia“ naše stredné ale aj vysoké školy nie sú dostatočne pripravení do zamestnania. Nedostatky vidia hlavne v osobnostných znalostiach (komunikácia, motivácia, práca v tíme…). Zaujímavosťou je, že vysoký podiel podnikateľov nepovažuje bakalársky titul za dostatočný.
Respondenti sa ku vzdelávaniu na Slovensku mali možnosť vyjadriť. Niektorí uviedli:
„Naše školstvo je potrebné zmeniť od základov a viac učiť deti sociálne zručnosti, komunikáciu, prácu v tíme… Učiteľov je potrebné tiež viac motivovať, aby svoju prácu robili lepšie, s vyšším nasadením, neriešili a netlačili deti do hlúpostí, nie je potrebné v dnešnom svete vedieť krasopis ani sa učiť vedomosti naspamäť, skôr je potrebné deti viesť k samostatnému rozmýšľaniu, aby si informácie vedeli rýchlo vyhľadať a pospájať, aby vedeli logicky rozmýšľať, a hlavne, aby si vytvorili pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu – učitelia majú jednu z najdôležitejších pracovných náplní, ktorá má dlhodobý dopad na spoločnosť… Tak, ako vychováme ďalšiu generáciu, takú vytvárame spoločnosť a svet o pár rokov, keď vyrastú…“
„Problém základných a stredných škôl v SR vidím v nedostatočnej schopnosti škôl motivovať žiakov a študentov prečo chodiť do školy. žiaci a študenti nevidia celkom zmysel svojho učenia a to im spôsobuje odpor k škole a bráni motivácii. Vidia že škola chce od nich aby sa naučili množstvo informácií z veľkého počtu im vzdialených oblastí. A väčšinou jediným argumentom prečo sa ich učiť je, že to budú potrebovať v ďalšom štúdiu. To je veľmi slabá motivácia. A možno je viacero oblastí z praktického života, ktoré im mohli byť užitočnejšie v praktickom živote (komunikácia, finančné zručnosti, partnerské vzťahy, šport, manuálna práca, sociálne zručnosti, viac jednoduchej ale užitočnej matematiky, a samozrejme viac praxe alebo skúseností v reálnych firmách…).“
Tlačovú správu k prieskumu nájdete v sekcii tlačové správy.
V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91
