tlačová správa
17.06.2020
V priebehu mája pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) prieskum o stave podnikania dva mesiace po zavedení karantény. PAS zaujímalo, aký názor majú podnikatelia na opatrenia, ktoré prijala vláda na riešenie vzniknutej situácie.
Opatrenia, ktoré počas pandémia zaviedla vláda SR, aby sme predišli jej šíreniu, zasiahli všetky oblasti podnikania. Na to, aby sa podnikateľom podarilo udržať čo najviac pracovných miest a minimalizovať negatívne dopady na ich podniky, museli prijať rýchle opatrenia.
Zo strany podnikateľov je cítiť jasnú nedôveru voči štátu. Od žiadania pomoci zo strany štátu ich odrádza najmä administratívna náročnosť, nízka úroveň poskytovanej pomoci, ale aj nezrozumiteľný, komplikovaný a pomalý spôsob, akým sa pomoc dostáva ku podnikateľom.
Podnikateľov sme sa pýtali, ktoré opatrenia prijali v reakcii na vývoj trhu a obmedzenia súvisiace s koronavírusom. Odpovedali nasledovne: a.) 63,9% – čerpáme rezervy, ktoré sme si vytvorili v minulosti, b.) 59,3% – obmedzili sme investície, c.) 45,4% – obmedzili sme nákup bežných tovarov a služieb, d.) 35,2% – časť zamestnancov odišla na dovolenku, OČR, PN, resp. má neplatené voľno, e.) 23,1% – znížili sme mzdy a odmeny zamestnancom, f.) 18,5% – odložili sme platby za faktúry dodávateľov, g.) 16,7% – znížili sme počet zamestnancov, h.) 14,8% – časť zamestnancov začala pracovať na skrátený úväzok, i.) 13,9% – požadujeme odklad splátky úverov a j.) 12% – nemuseli sme prijať žiadne úsporné opatrenia. Zvyšných 6,3% uviedli iné opatrenia, ktoré museli prijať v tejto situácii.
Až 67,3% z respondentov nevyužívalo ani jednu z foriem štátnej pomoci. Opatrenie 1: Pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR – príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 1100 eur mesačne = využívalo 10,9% respondentov.
Opatrenie 2: Pomoc SZČO, ktoré museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo im poklesli tržby o najmenej 20 % (resp. 10 % v marci) – príspevok v závislosti od poklesu tržieb = využívalo 7,9% respondentov.
Opatrenie 3A: Kurzarbeit – pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie – príspevok na mzdu zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 880 eur mesačne = využívalo 8,9% respondentov.
Opatrenie 3B: Kurzarbeit – pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie – paušálny príspevok na mzdy v závislosti od poklesu tržieb = využívalo 10,9% respondentov.
Opatrenie 4: Pomoc SZČO a jednoosobovým s.r.o., ktoré od 13. 03. 2020 nemajú žiaden iný príjem – paušálny príspevok 105 eur za marec, resp. 210 eur za apríl a máj = nevyužíval žiadny z respondentov(0%).
Iba 24,4% podnikateľov (z tých, ktorí zatiaľ nevyužívajú ani jednu formu pomoci zo strany štátu) v budúcnosti plánujú požiadať o niektorú z uvedených foriem pomoci. O niečo viac (36,7%) podnikateľov, ktorí pomoc nevyužívajú, ju neplánujú využívať ani v budúcnosti. Zvyšných 38,9% podnikateľov ešte nevie, či o pomoc zo strany štátu požiadajú.
Tí, ktorí nevyužívajú žiadnu z uvedených dotácií štátu na pomoc firmám, ktoré postihla koronakríza, označili ako hlavné dôvody nevyužívania: a.) nízka úroveň poskytovanej pomoci (35,18% áno, 12,02% nie), b.) potrebujem pomoc, ale nespĺňam podmienky (34,25% áno, 18,51% nie), c.) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (33,32% áno, 10,18% nie), d.) zložitosť systému, mám problém sa v ňom orientovať (28,7% áno, 18,51% nie), e.) vysoká administratívna náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (28,69% áno, 18,51% nie), f.) nedostatok informácií o možnostiach podpory (26,54% áno, 24,99% nie), g.) nepotrebujem pomoc, nedošlo k výraznému poklesu tržieb (22,22% áno, 30,55% nie), h.) čakám na poslednú chvíľu s podaním žiadosti (9,25% áno, 35,17% nie) a i.) odradil ma záväzok udržať pracovné miesto po dobu dvoch mesiacov (9,24% áno, 33,39% nie).
Z ostatných dôvodov, ktoré podnikatelia uviedli uverejňujeme: nedôvera k štátu, dostatočne sme sa pomoci štátu nevenovali, zatiaľ sa nás situácia citeľne nedotkla, obavy z nasledujúcich kontrol a povinností zo strany štátu, pomoc je minimálna a mnohé ďalšie…
Podnikatelia, ktorí využívajú niektorú z dotácií zo strany štátu, uviedli na základe svojich skúseností, hlavné problémy v systéme pomoci: a.) nízka úroveň poskytovanej pomoci (32,4% áno, 5,54% nie), b.) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (31,47% áno, 7,4% nie), c.) vysoká administratívna náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (29,62% áno, 12,03% nie), d.) zložitosť systému, mám problém sa v ňom orientovať (26,84% áno, 12,02% nie), e.) reštriktívne podmienky nároku na pomoc (24,99% áno, 10,17% nie), f.) slabá informovanosť o možnostiach pomoci (18,51% áno, 15,73% nie) a g.) nie je tam žiadny zásadný problém (9,2% áno, 17,59% nie).
Viac ako polovica (70,4%) respondentov si myslí, že vláda krízovú situáciu a pomoc vo vzťahu k podnikateľom nezvládla. Zvyšných 29,7% si myslí opak.
Pomoc zo strany štátu je podľa 83,3% odpovedajúcich pomalá. Drvivá väčšina podnikateľov (83,4%) tvrdí, že pomoc podnikateľom nie je efektívna. 83,2% respondentov si myslí, že pomoc nie je dostatočná.
Mierne nadpolovičná väčšina (54,2%) podnikateľov je toho názoru, že opatrenia zo strany Hlavného hygienika SR sú jasné, jednoznačné a zrozumiteľné. Podľa 45,8% podnikateľov sú opatrenia nejasné, nejednoznačné a nezrozumiteľné.
Takmer polovica (48,6%) podnikateľov je za to, že pokuty za porušenie protiepidemiologických opatrení sú primerané. Zvyšných 51,4% podnikateľov ich za adekvátne nepovažuje.
Jemne nadpolovičná časť (51,4%) podnikateľov sú toho názoru, že kontroly zo strany úradu verejného zdravotníctva nie sú primerané. Takmer polovica (48,5%) pich považuje za primerané.
Vzhľadom na to, aké dôsledky zanechala pandémia plánuje viac ako polovica podnikateľov zmeniť svoj podnikateľský model. Zvyšná takmer polovica (48,2% – z toho 38,9% skôr nie a 9,3% rozhodne nie) podnikateľov si svoj podnikateľský model ponechá aj naďalej.
Tí, ktorí model zmenili alebo ho zmeniť plánujú, uviedli nasledujúce možnosti: a.) 64,7% – posilnenie online komunikácie s klientmi, b.) 45,6% – inovácia produktov, c.) 35,3% – posilnenie online komunikácie medzi zamestnancami, d.) 32,4% – posilnenie online komunikácie s dodávateľmi, e.) 29,4% – inovácia postupov výroby, napríklad zvýšenie automatizácie, f.) 9% – iné zmeny v modeli podnikania.
Vzhľadom na udržateľnosť verejných financií je podľa podnikateľov potrebné: a.) 76,9% – znížiť počet zamestnancov vo verejnej sfére, b.) 65,7% – zrušiť vlaky zadarmo, zdobrovoľniť rekreačné poukazy, c.) 63,9% – zrušiť 13. dôchodky, d.) 43,5% zmraziť platy vo verejnej sfére, e.) 39,8% – zrušiť strop na dôchodkový vek
Celý prieskum vrátane grafov si môžete pozrieť TU
