V druhom polroku 2020 sa prehĺbil negatívny pohľad podnikateľov na kvalitu podnikateľského prostredia. Za výrazné zvýšenie nespokojnosti môže z veľkej časti pandémia koronavírusu. Záporné hodnotenie Indexu podnikateľského prostredia sa prehĺbilo z -1,08 % v prvom polroku 2020 na -3,93 % v druhom polroku. Negatívny pohľad podnikateľov je tak za druhý polrok 2020 o 2,85 percentuálnych bodov (p.b.) horší, ako bol za predchádzajúci polrok. Celkovo ide o najhoršie vnímanie kvality podnikateľského prostredia od roku 2012. Podnikatelia vnímali negatívne takmer všetky zložky indexu.
Podnikatelia za top bariéry v podnikaní za 2. polrok 2020 označili funkčnosť politického systému v štáte (-9,68 %), efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci (-9,10 %), zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov (-8,56 %), hospodársku politiku štátu, dostupnosť informácií (-7,23 %) a taktiež byrokraciu, prieťahy v konaní na úradoch, výkazníctvo (-6,28 %).
V druhom polroku 2020 podnikatelia mierne zlepšili hodnotenie výskytu hospodárskej kriminality a organizovaného zločinu (-0,16 %), čo je o 0,33 p.b. lepšie oproti minulému polroku (-0,49 %) a taktiež aj likvidity, cash-flow a plnenia záväzkov podniku (-1,44 %), čo je o 0,08 p.b. lepšie ako minulé obdobie (-1,52 %).
Naopak, oproti prvému polroku 2020 sa do negatívnych hodnôt dostali informačná otvorenosť, vystupovanie na verejnosti, imidž (z 1,57 % na -0,64 %), vystupovanie voči obchodným partnerom, riešenie sporov (z 1,52 % na -0,96 %), pracovnoprávna legislatíva (z 0,98 % na -2,71 % ), legislatíva upravujúca obchodné vzťahy (z 0,93 % na -2,93 %), napĺňanie vízie, zámerov podniku (z 0,64 % na -2,66 %), investičný a technologický rozvoj, kvalita produkcie/služieb (z 0,44 % na -0,96 %), podpora miestneho regiónu, dobročinnosť (z 0,39 % na -0,80 %), stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu EUR (z 0,20 % na -1,91 %) a systém riadenia, manažment ľudských zdrojov (z 0,05 % na -1,60 %).
Podnikatelia za 2. polrok 2020 pozitívne hodnotili iba vzťah k životnému prostrediu (1,01 %).
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom polroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete TU.
Z komentárov podnikateľov vyberáme:
„Z dôvodu pandémie covid -19 sa zhoršilo podnikateľské prostredie. Paradoxom je skutočnosť, že zlé rozhodnutia vlády sa dajú skryť za covid-19.“
„Naša predajňa môže, aj nemôže byť otvorená, môže aj nemôže poskytovať služby – nejednotnosť právneho názoru aj u zákonodarcov, zmätočné vyhlášky, príliš veľa výnimiek (netuším, načo toľko), niektorá konkurencia už otvorila.“
Hodnotenie zákonov za 2. polrok 2020
Z legislatívy majú podnikatelia za to, že podnikateľské prostredie najviac negatívne ovplyvní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (-10,14 bodu). Cieľom návrhu zákona je riešiť ustanovenie sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a na nasledujúce roky vzhľadom na osobitný nepredvídateľný vývoj v roku 2020, a to úpravou tzv. automatu určovania minimálnej mzdy. Negatívny vplyv bude mať podľa podnikateľov aj vládny návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (-5,70 bodu), ktorého zámerom je zaviesť 13. dôchodok a jeho vyplatenie všetkým poberateľom dôchodkových dávok, tak aby najvyššiu sumu 13. dôchodku dostali poberatelia s nižšími dôchodkami a aby s narastajúcim dôchodkovým príjmom suma 13. dôchodku klesala. Podľa podnikateľov negatívne ovplyvní podnikateľské prostredie aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020 (-3,08 bodu). Zámerom návrhu zákona je prijať nevyhnutné legislatívne úpravy reagujúce na situáciu odrážajúcu výrazný pokles ekonomickej aktivity vyvolaný pandémiou COVID-19 a najmä zabezpečiť finančné krytie opatrení zameraných na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ako aj zohľadniť výpadok príjmov štátneho rozpočtu v roku 2020.
Na druhej strane podnikatelia najviac ocenili vládny návrh zákona o reforme súdnictva (43,22 bodu) a vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (31,05 bodu). Ich zámerom je: reformovať zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky, zaviesť previerky majetkových pomerov sudcov a sudcovskej spôsobilosti, reformovať proces ustanovenia sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vykonať zmenu pravidiel konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, zaviesť vekový cenzus pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a upraviť statu s sudcov všeobecných súdov a zriadiť Najvyšší správny súdy Slovenskej republiky a v nadväznosti na to nanovo nastaviť právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podnikatelia pozitívne vnímajú aj vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (21,90 bodu). Cieľom návrhu zákona je vytvorenie a zavedenie režimu správy majetku, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, daňovom konaní, prípadne v iných procesoch v rámci verejnej správy.
Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.
IPP nevypovedá o absolútnej kvalite podnikateľského prostredia, ale skôr o náladách podnikateľov. Negatívne hodnoty indexu teda nemusia znamenať, že podnikateľské prostredie sa nutne zhoršuje, môžu ale svedčiť o prevládajúcom pesimizme podnikateľov.
IPP za 2. polrok 2020 dosiahol úroveň 39,50 bodu, čo je oproti predchádzajúcemu polroku o 1,61 bodu menej (41,11 bodov za 1. polrok 2020). Index v roku 2001 začínal na 100 bodoch, pričom dnes má hodnotu necelých 40 bodov. Z uvedeného vyplýva, že podnikatelia sú aj naďalej veľmi negatívne naladení v hodnotení podnikateľského prostredia oproti minulosti.
IPP za 2. polrok 2020 sa realizoval v marci až apríli 2021.
Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 71. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom polroku 2020, čo predstavuje horizont 20 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
Vývoj a hodnotu Indexu podnikateľského prostredia si môžete pozrieť TU.
