Podnikatelia svoj negatívny pohľad na podnikateľské prostredie za uplynulý polrok zmiernili. Ich nespokojnosť s podnikateľským prostredím na Slovensku sa zmierňuje. Za 1. polrok 2020 sa index podnikateľského prostredia znížil o -1,08%, čo znamená, že negatívny pohľad za 1. polrok 2020 je o 1,56% miernejší ako bol za 2. polrok 2019.
Podnikatelia za top bariéru v podnikaní za 1. polrok 2020 označili zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov (-4,07%), spoľahlivosť, finančnú disciplínu obchodných partnerov (-3,63%) a legislatívu upravujúcu odvody (-2,75%). Za nimi nasledujú byrokracia, prieťahy v konaní na úradoch, výkazníctvo a výkonnosť, produktivita, ziskovosť podniku (-2,65%), vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-2,55%) a taktiež funkčnosť politického systému v štáte a cenová stabilita (-1,76%).
V prvom polroku 2020 podnikatelia hodnotili vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-2,55%), čo je o 5,82% lepšie oproti predošlému polroku (-8,37%), pracovnoprávnu legislatívu (0,98%), čo je o 5,31% lepšie oproti minulému obdobiu (-4,33%). Efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej moci mali v 2. polroku 2019 (-6,30%), no v prvom polroku 2020 mali (-1,13%), čo značí 5,17% zlepšenie.
Oproti 2. polroku 2019 je za tento polrok pozitívne hodnotená pracovnoprávna legislatíva (0,98%), legislatíva upravujúca obchodné vzťahy (0,93%), ale aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu EUR (0,20%).
Naopak, do záporných hodnôt sa dostali likvidita, cash-flow, plnenie záväzkov podniku, ktoré klesli z hodnoty (0,63% za 2. polrok 2019) na hodnotu (-1,52% za 1. polrok 2020) a zamestnanosť, systém odmeňovania, sociálny program (-0,54%).
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom polroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete TU.
IPP za 1. polrok 2020 dosiahol úroveň 41,11 bodu, čo je oproti predchádzajúcemu polroku o 0,45 bodu menej (41,56 bodov za 2. polrok 2019). Index v roku 2001 začínal na 100 bodoch, pričom dnes má hodnotu necelých 42 bodov. Z uvedeného vyplýva, že podnikatelia sú stále vysoko negatívne naladení v hodnotení podnikateľského prostredia oproti minulosti.
Podnikatelia vnímajú pozitívne zmenu, ktorá nastala v štýle vládnutia po posledných parlamentných voľbách. Najväčšou bariérou v rozvoji podnikania bola podľa podnikateľov najmä koronakríza.
Z komentárov podnikateľov vyberáme:
„Pozitívne hodnotím prvé kroky k odhaľovaniu korupcie v súdnictve a zvládnutie pandémie z epidemiologického pohľadu avšak negatívne sa prejavila neschopnosť štátu rýchle reagovať podporou ekonomiky.“
„Najvýraznejšie pozitívne zmeny – prijatie „\podnikateľského kilečka\“, opatrenia na pomoc podnikateľskému sektoru počas koronakrízy, negatívna zmena: ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy.“
Hodnotenie zákonov za 1. polrok 2020
Z legislatívy majú podnikatelia za to, že podnikateľské prostredie najviac poškodí novela zákona o trinástom dôchodku (-14,99 bodu), ktorou sa zaviedol 13. dôchodok pre všetkých poberateľov dôchodkových dávok, ktorý nahradil poskytovanie vianočného príspevku.
Na druhej strane podnikatelia najviac ocenili novelu zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z. Cieľom tohto návrhu zákona je eliminácia nepriaznivých dopadov súvisiacich s pandémiou vírusu Sars-Cov-2 na podnikateľské prostredie v oblasti spotrebných daní a zaistenie vyššej právnej istoty. Pozitívne taktiež hodnotili návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, ktorého zámerom je odbremeniť zamestnávateľov a podnikateľov v čase krízovej situácie od plnenia povinností vyplývajúcich im z tohto zákona, ktoré objektívne, a to aj vzhľadom na prijaté opatrenia v krízovej situácii, nie je možné splniť alebo by to bolo obzvlášť náročné, či neprimerane zaťažujúce.
Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.
Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 69. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom polroku 2019, čo predstavuje horizont 19 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
Vývoj a hodnotu Indexu podnikateľského prostredia si môžete pozrieť TU.
