Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra

Najviac zaostávame v úrovni inovácií a kvalite verejných inštitúcií, hovorí správa WEF.

Slovenská republika sa opäť jemne posunula v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý vytvára Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) na základe prieskumu medzi podnikateľmi. Tento rok sa dostala na 65. miesto. Oproti vlaňajšku je to posun o dve priečky nahor. Hovorí to dnes zverejnená Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2016-2017.

Zo zlepšenia ohodnotenia sa Slovensko teší od roku 2014, odkedy sa z historicky najhoršej 78. priečky posunulo už o trinásť miest. Od 37. priečky na svete, na ktorej bolo v časoch ekonomických reforiem v roku 2006, je však ešte veľmi ďaleko.

Výsledky hovoria o ďalšom miernom raste atraktivity Slovenska ako krajiny na podnikanie za posledný rok. Napriek tomu je SR naďalej jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za nami sú už len Grécko, Cyprus, Chorvátsko a pádom o šesť miest na 69. priečku nás tento rok pustilo pred seba aj Maďarsko.

Korupcia, vysoké dane, byrokracia

„Hodnotenie Slovenska sa zlepšilo iba veľmi mierne v oblasti technologickej pripravenosti a inovácií, v ostatných oblastiach prakticky stagnovalo. Posun v rebríčku je preto len nepatrný, dôvodom je skôr zhoršenie iných krajín,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský. PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení účastníkov prieskumu.

Podnikatelia na Slovensku najlepšie hodnotia úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie, či technologickú pripravenosť. Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo viac dostala úroveň inovácií v krajine.

  Vyše 130 účastníkov prieskumu pokladá za najväčší problém podnikania na Slovensku tradične korupciu, jej vnímanie sa dokonca zvýšilo na hodnotu takmer 20 percent. Tesne za ňu sa dostala výšku daní s vyše 17, neefektívnosť a byrokracia vlády je tesne pod 15 percentami.

„Treba sa tešiť aj z malého zlepšenia, ale 65. miesto na svete určite nie je pozícia, s ktorou by sa Slovensko mohlo uspokojiť,“ hovorí P. Kremský. „V prípade lepšieho spravovania krajiny a vytvárania podnikateľského prostredia máme ako krajina potenciál dostať sa aspoň na úroveň Českej republiky, ktorá sa posunula na 31. miesto.“

V boji proti klientelizmu, fungovaní justície alebo zaťažení štátnou reguláciou je Slovensko podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 138 štátov sveta.

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 138 krajín zo všetkých kontinentov, v zložení prvej desiatky sa ani tentoraz veľa nezmenilo. Prevažujú v nej európske ekonomiky, na špici sa už ôsmy rok po sebe udržalo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a USA tiež obhájili tretie miesto. Najväčším skokanom v prvej desiatke je Veľká Británia, v stúpaní nahor pokračuje Holandsko, ktoré sa dostalo už na štvrté miesto. Pokles o dve miesta naopak zaznamenali Japonsko (8.), Hong Kong (9.) a Fínsko pokračuje v zostupe už na desiate miesto.Susedia poskočili aj sa prepadli

Z ďalších krajín si treba všimnúť výraznejší skok Nového Zélandu (13.) a Rakúska (19.), Česká republika si po vlaňajšom skoku tento rok iba udržala 31. priečku na svete. V rýchlom postupe nahor pokračuje Poľsko (už 36.) India, Malta, Mexiko alebo Gruzínsko. Naopak, nadol sa prepadli napríklad Portugalsko, Turecko, Rumunsko, či spomínané Maďarsko.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity a prosperity v 138 krajinách sveta.

Graf: Hodnotené piliere konkurencieschopnosti

Správa o globálnej konkurencie-schopnosti upozorňuje, že otvorenosť ekonomík pre globálne obchodovanie s tovarmi a službami vo všetkých častiach sveta už desať rokov klesá. Ohrozuje to schopnosť krajín rásť a využívať inovácie, pretože tá závisí práve od otvorenosti trhov.

„Ich obmedzovanie v globálnej ekonomike poškodzuje schopnosť    konkurovať a politikom to sťažuje rozvíjať udržateľný a efektívny rast,“  hovorí zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomického fóra, Klaus Schwab.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2016 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov z celého sveta. Partnerom Svetového ekonomického fóra a koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2016.

Vyše 130 respondentov zo Slovenska, manažérov veľkých i malých firiem, vyplnilo prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického fóra. PAS nemala prístup k tvorbe dotazníkov, hodnoteniu, ani individuálnym odpovediam respondentov. V súvislosti s rebríčkom konkurencieschopnosti neposkytla Svetovému ekonomickému fóru žiadne vlastné dáta alebo analýzy.

DOKUMENTY NA STIAHNUTIE:

Kompletný Rebríček globálnej konkurencieschopnosti 2016-2017 (pdf)

Plné znenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2016-2017 (pdf)

Profil Slovenskej republiky (pdf)

Pôvodná tlačová správa Svetového ekonomického fóra (pdf)

Grafy k vývoju konkurencieschopnosti vo svete (pdf)

 

Prečítajte si aj:

Ďalšie zlepšenie SR v rebríčku konkurencieschopnosti v roku 2015

Mohlo by vás zaujímať