Len pätinu stredoškolákov netreba doškoľovať

(výsledky prieskumu PAS)

Zamestnávanie absolventov stredných škôl je vo väčšine firiem spojené s doškoľovaním. Podnikatelia v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska uviedli, že len pätina absolventov stredných škôl je dostatočne pripravená na prax. Zvyšok musí popri zamestnaní absolvovať doškolenie, ktoré zamestnávateľov stojí v priemere 656 eur. Približne tretina firiem platí za doškolenie prijatých absolventov sumu do 800 eur, čo zodpovedá približne jednej priemernej mzde v hospodárstve. V 12 % prípadov platí zamestnávateľ sumu na úrovni dvoch až štyroch priemerných miezd. Školenia v hodnote viac ako štvornásobku priemernej mzdy absolvuje len 7 % stredoškolských absolventov. Do prieskumu PAS sa zapojilo 130 podnikateľov z celého Slovenska.

Otázka 1: Koľko Vás dnes (v priemere) stojí doškolenie nedostatočne kvalifikovaného stredoškolského absolventa na požadovanú kvalifikačnú úroveň?
 

Relatívne nízke sumy na doškoľovanie väčšiny absolventov stredných škôl vyvracajú všeobecné tvrdenia o ich absolútnej nepripravenosti na prax. Pokiaľ by boli absolventi po škole skutočne nepoužiteľní, tak by ich dovzdelanie stálo s najväčšou pravdepodobnosťou viac. Výsledky prieskumu naznačujú, že nie je účelné žiadať zásadnú rekonštrukciu celého stredoškolského a odborného vzdelávania. Zásadnejšie zmeny si vyžadujú len odbory, kde je dovzdelanie drahé. V ostatných odboroch postačí úprava alebo doplnenie osnov podľa toho, v akých oblastiach zamestnávatelia absolventov doškoľujú.

Príplatok za kvalitného absolventa

Kvalitného absolventa strednej školy môžu firmy prilákať tak, že mu ponúknu vyšší nástupný plat. Priemerný príplatok k bežnému nástupnému platu pre kvalifikovaného absolventa predstavuje v priemere 132 eur. Štvrtina firiem je presvedčená, že na prilákanie kvalitného absolventa strednej školy by stačilo zvýšenie bežného nástupného platu o maximálne 100 eur. Ďalšia štvrtina firiem vie prilákať kvalitného absolventa príplatkom od 100 do 200 eur. Viac ako 200 eur by muselo k bežnému nástupnému platu pridať 15 % firiem. Zvyšných 35 % firiem je presvedčených o tom, že ich systém odmeňovania je dostatočne motivačný na prilákanie kvalitných absolventov.

Otázka 2: O koľko eur by ste (v priemere) museli zvýšiť nástupný mesačný plat, aby ste získali do Vašej spoločnosti kvalitného stredoškolského absolventa?
 

Mzdové očakávania absolventov

Stredoškolskí absolventi požadujú pri nástupe do zamestnania plat, ktorý je v priemere o 31% vyšší oproti ponúknutej mzde zodpovedajúcej mzdovému systému zamestnávateľa. Dvaja z piatich absolventov očakávajú mzdu vyššiu o maximálne 25 %. Tretina absolventov očakáva plat, ktorý je oproti bežne ponúkanému nástupnému platu vyšší o 25 %  až 50 %. Viac ako 50%-ne nadhodnotené očakávania v oblasti odmeňovania má 13 % absolventov. Zvyšných 14 % absolventov očakáva nástupný plat, ktorý zodpovedá možnostiam firmy a jej systému odmeňovania.

Otázka 3: O koľko percent vyššiu mzdu očakávajú (v priemere) absolventi stredných škôl v porovnaní so mzdou, ktorú ste im ochotní vo Vašej spoločnosti ponúknuť?

Počet absolventov je vo väčšine odborov dostatočný

Len jeden z piatich podnikateľov v prieskume uviedol, že pociťuje nedostatok absolventov stredných škôl. Na druhej strane, až 58 % podnikateľov si nemyslí, že by školstvo malo v danom odbore podnikania zabezpečiť viac absolventov. Ostatných 22 % respondentov sa k danej otázke nevedelo vyjadriť. Odpovede podnikateľov na túto otázku indikujú, že problém s nedostatkom absolventov nie je všeobecný a týka sa len vybraných odvetví, resp. oblastí podnikania.

Otázka 4: Malo by školstvo v odbore, v ktorom podnikáte, zabezpečiť viac stredoškolských absolventov?

Ako identifikovať potreby trhu práce

V súvislosti s identifikáciou potrieb trhu práce sa v poslednom období hovorí najmä o dvoch prístupoch, ktorými sú zohľadňovanie objektívnych trhových dát, napr. nezamestnanosti alebo platov absolventov, a prognózovanie založené na odhadoch zamestnávateľov. Kým ministerstvo školstva v poslednom období preferuje viac metódu založenú na odhadoch vybraných zamestnávateľov, respondenti sa v prieskume PAS priklonili skôr k využívaniu trhových dát. Polovica podnikateľov vníma túto metódu ako efektívnejšiu. Naopak, iba 28 % podnikateľov by pri zisťovaní potrieb trhu práce kládlo hlavný dôraz na odhady samotných zamestnávateľov. Zvyšných 22 % podnikateľov by s rovnakou váhou zohľadnila obe metódy.

Otázka 5: Ktoré údaje by sa mali viac zohľadňovať v diskusii o potrebe absolventov stredoškolských vzdelávacích odborov?

Nižšia dôvera respondentov voči odhadom zamestnávateľov môže súvisieť s počinom ministerstva školstva zo začiatku tohto roka, keď ministerstvo zverejnilo zoznamy stredoškolských študijných odborov, ktoré plánuje intenzívnejšie podporovať s cieľom zvýšiť počet študentov a tiež odborov, ktorých podpora sa zníži. Zoznamy boli pripravované v spolupráci s vybranými podnikmi v regiónoch, no s najväčšou pravdepodobnosťou obsahovali viacero zásadných skreslení. Odporúčali napríklad zvyšovať počty študentov v odboroch, ktoré majú vysokú absolventskú mieru nezamestnanosti (napr. klampiar – 75 %, podlahár – 55,6 %, čalúnnik – 38,1 %) a naopak utlmovať odbory, ktorých absolventi sú na trhu práce žiadaní nadpriemerne (strojári, informatici). I to je dôvod, aby sa pri prognózovaní potrieb trhu práce viac zohľadňovali dáta merajúce úspešnosť a uplatniteľnosť stredoškolských absolventov na trhu práce. Obzvlášť ak uvážime, že táto metóda je relatívne lacnejšia, nehrozí pri nej konflikt záujmov, je menej zaťažujúca z hľadiska administratívneho zaťaženia a zároveň spoľahlivejšia.

Mohlo by vás zaujímať