S blížiacim sa záverom roka 2020 môžem konštatovať, že to bol a stále je extrémne náročný rok v každej oblasti, podnikanie všeobecne nevynímajúc. Pozrel som sa na obsah svojho úvodníka z minulého roka a na základe osobných skúseností s riešeniami pandémie, ktoré aplikoval zákonodarca v Slovenskej republike musím len skonštatovať, že moje priane o legislatíve, ktorá bude tvorená koncepčne a poučí sa od najlepších zostáva v rovine prianí.
Odhliadnuc od toho, že idea o dobrom hospodárovi, ktorý neleje peniaze do ekonomiky neuvážene, je chvályhodná, deklarovaná adresnosť sa pre mnohých z nás stala nočnou morou. Do rozsahu nášho firemného portfólia služieb patrí aj administrácia mzdovej agendy. Deklarovaná adresnosť pomoci sa teda napokon ukázala ako prepisovanie údajov, ktoré už štát má od zamestnávateľov vo viacerých inštitúciách do excelovských tabuliek a zasielanie týchto údajov mailom. Vyplniť jednu žiadosť o pomoc a výkaz o zamestnancoch, na ktorých je pomoc poberaná, mohlo trvať v prípade jedného malého podniku napríklad 2 hodiny, čo neznie ako veľa, ale najmä vďaka požiadavkám na údaje v žiadostiach a výkazoch prakticky nebolo možné, aby ich robil niekto iný ako mzdový účtovník alebo účtovník, pričom pri niekoľkých desiatkach klientov, ktorí našu pomoc so získaním adresnej pomoci potrebovali, sa už jednalo o potrebu jedného pracovného miesta navyše, na ktoré samozrejme neboli dostupné finančné prostriedky vďaka nižším tržbám od klientov, ktorí objektívne nemali a mnohí nemajú finančné prostriedky na bežnú činnosť a svoje úspory už vyčerpali. Je nutné uznať, že niektorí poskytovatelia softvérových riešení pre mzdovú agendu na to zareagovali automatizovaným spracovaním výkazov pre pomoc, ale neskôr a vzhľadom na množstvo eventualít, ktoré je potrebné zohľadňovať, potrebuje táto činnosť stále značnú časovú investíciu zodpovedného zamestnanca. Zvykli sme si a štát pomohol aspoň tým, že posunul termín na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov pre fyzické ako aj právnické osoby na dobu po skončení pandémie.
V septembri však zákonodarca prijal v zrýchlenom legislatívnom konaní riešenie, pri ktorom už potrebu podávania daňových priznaní k dani z príjmov nenadviazal na koniec pandémie, ale určil jednoznačný termín, takže následne už bolo nutné za mesiac dokončiť činnosti, ktoré pôvodne neboli naplánované a čakali v niektorých prípadoch až na koniec pandémie. Nezabúdajme, že popri tom stále bežali schémy prvej pomoci na udržanie pracovných miest, ktoré bolo nevyhnutné administrovať. Následne sa epidemiologická situácia začala zhoršovať a to prinieslo okrem plošného testovania aj novú schému prvej pomoci – prvá pomoc plus. Schéma garantuje vyšší peňažný nárok na udržanie pracovného miesta, no ako bonus sa pre zmenu zasiela nie mailom v excelovskej tabuľke, ale vypĺňa sa priamo do formulára cez ústredný portál verejnej správy, čo situáciu znova skomplikovalo a namiesto uľahčenia, prinieslo ďalší level administratívnej náročnosti. Zároveň sa zvýšená pomoc nedá čerpať, pokiaľ nie je spísaný dodatok k prvej pomoci plus, ktorú už podnikateľ čerpal a dodnes tento dodatok prišiel jednému klientovi, ostatní stále čakajú. Zároveň je možné, že sa k pomoci niektorí už ani nedostanú, nakoľko je pomoc poskytovaná z eurofondov, je naviazaná na splnenie podmienok, medzi ktoré patrí aj neexistencia záväzkov na daniach a odvodoch po splatnosti, ktorú veľa subjektov nespĺňa a ak na ňu chcú dosiahnuť, je potrebné vybavovať splátkové kalendáre pre každú inštitúciu osobitne podľa odlišných pravidiel a s odlišnými výsledkami.
Aj vďaka vyššie uvedenému si stále prajem, aby sa legislatíva v Slovenskej republike robila koncepčnejšie a aby sme sa vedeli poučiť od najlepších, napríklad aj v prípade pomoci ekonomike a podnikateľskému prostrediu nie vlastnou vinou silno zasiahnutému pandémiou. Práve vďaka tejto túžbe sme radi členom PAS, ktorá je pre nás jedným z prostriedkov, ako na tvorcu politík v oblasti podnikania pozitívne vplývať.
Anton Marci, konateľ NIVEN, s.r.o., člen PAS
