Hosťom diskusie bol p. Juraj Kotian, ktorý sa venuje makroekonomickým prognózam a ekonomickému smerovaniu krajiny. Je členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Klub sa konal: 21.05.2020
**************
Niekoľko myšlienok z viac ako hodinovej diskusie.
Z debaty vyplynulo, že indikátor dlhodobej udržateľnosti máme totiž jeden z najhorších v rámci eurozóny. Výrazné zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií nastalo ešte pred samotnou krízou spôsobenou koronavírusom. Zapríčinil to najmä minuloročný deficit, zmeny v dôchodkovom systéme, ale aj zvyšovanie miezd vo verejnom sektore. Opatrenia, ktoré boli prijaté pred vypuknutím pandémie, vystavili dlhodobú udržateľnosť vysokému riziku. Tento stav môžeme pripísať aj veľmi slabej fiškálnej disciplíne, čo posunulo náš deficit na úroveň 8% (po započítaní nákladov na pandémiu). Odhad deficitu na rok 2020 je vo výške 7,8%. Čo sa týka prepadu ekonomiky, RRZ očakáva v roku 2020 pokles ekonomiky o 10,3%. Odhadovaná miera dlhu k HDP je 60% HDP, čo predstavuje zvýšenie hrubého dlhu. Ak nebudú prijaté adekvátne opatrenia, je jasné, že dlh bude nasledujúce roky postupne rásť.
Limit pre výšku dlhu verejnej správy sa nazýva dlhová brzda. Slúži na to, aby sa pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedzil nárast dlhu Slovenska. Sankčné pásma určujú výšku spodného a horného limitu dlhu, ktorý si krajina môže dovoliť. Horný limit bol stanovený na 50% HDP. Odhadovaná miera dlhu k HDP je 60% HDP. Táto hodnota je v Pakte stability a rastu určená ako výška nového horného limitu dlhu, čo ale môže byť problém. Keďže je odhadovaný dlh (60% HDP) vyšší ako stanovený horný limit (50% HDP), vláda by mohla v tomto prípade prejsť na čistý dlh alebo hornú hranicu zvýšiť na spomínaných 60%. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je vhodné dlh stále znižovať.
Obsah programu stability zo strany Ministerstva financií je zostavený tak, že sa deficit bude postupom času znižovať. V programe je ale uvedené znižovanie deficitu iba o obligatórnych 0,5% v štrukturálnom vyjadrení, čo je úplné minimum. Koncom roka 2023 by sme sa mali dostať tesne pod 3% HDP. Aj napriek tomu bude dlh niekde na úrovni 60% HDP. Dlhodobá udržateľnosť nebude takmer vôbec zlepšená. Celkový program stability kopíruje minimálne požiadavky európskej komisie a neponúka žiadne opatrenia navyše. Určuje pre vládu hranice, medzi ktorými sa môže v rámci rozhodovania pohybovať. Je v ňom uvedené, že v najbližších 3 rokoch bude potrebné prijať opatrenia vo výške takmer 7 miliárd €. Ak ale vláda nebude brať ohľad na prijatie týchto opatrení a neurobí žiadne zmeny hlavne v dôchodkovom systéme, dlh môže narásť až do výšky 70%.
Môžeme skonštatovať, že vízia do budúcnosti nie je až tak pozitívna. Ekonomika síce zažije určité zlepšenie, no aj napriek tomu ostane hlboko pod svojim možným potenciálom. Veľmi dôležitým krokom je prijímanie opatrení, ktoré by pomohli k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V tomto prípade by bolo vhodné zvážiť či už zrušenie 13. dôchodku, alebo upravenie miezd vo verejnom sektore. Práve tieto dve problematické oblasti majú negatívny vplyv na verejné financie.
Program stability bližšie nešpecifikuje čo môžeme v budúcnosti očakávať. Na znižovanie deficitu by sa dalo prijať pár opatrení, ako napríklad: zrušenie daňových výnimiek, zlepšenie efektivity výberu DPH, zvýšenie daní z nehnuteľností, environmentálne dane…
Nakoľko sme exportne orientovaná krajina a nemáme vlastnú menovú politiku, najviac postihnutý bol cez koronakrízu trh práce, a teda množstvo pracovníkov v dobe pandémie prišlo o pracovné miesta. Na druhej strane si vláda dokázala peniaze ľahšie a rýchlejšie požičať cez programy ECB, čo ale neznamená, že dlh ktorý máme je zabudnutý a jednoducho sa odpíše. Finančná pomoc zo strany štátu síce prišla, no nie dostatočne rýchlo, čo poznačilo mnohé firmy. Tie zostali po kríze značne oslabené.
Koronakríza má v prípade mnohých firiem oneskorené prejavy, čo znamená, že dopad na ekonomiku momentálne nie je úplný a môžeme očakávať, že v najbližšej dobe bude v ešte väčšom rozsahu ako doteraz. Dôvod môže byť aj ten, že mnohé firmy nemohli zareagovať na krízu skôr ako je zákonom stanovená 2 mesačná výpovedná lehota. Ostáva teda dúfať, že zo strany štátu príde ešte nejaká druhá fáza podpory firiem, ktorá bude viac cielenejšia a nebude to len forma určitej „nutnosti“ zachraňovať krízovú situáciu.
Podľa programu stability by mala byť celková pomoc 5,5% HDP, kde sú avšak zahrnuté už aj odložené odvody, dane a rôzne záruky. Pomoc z pohľadu fiškálu vychádzala v zásade okolo 2% HDP. Podľa prepočtov je cca 1% financované z EÚ peňazí, a teda našich reálnych peňazí a vplyv na rozpočet je okolo 0,7% HDP. Čo znamená, že deficit vo výške 7,8% HDP bude s prispením iba 0,7% HDP krízových opatrení. Zvyšok je tvorený vplyvom ekonomiky. Od vlády sa teda očakáva, že zdroje financií bude presúvať do oblastí, kde to bude potrebné. Vhodné by bolo, keby vláda rozpočet otvorila a výdavky rozumne prerozdelila, nakoľko sa očakávané potreby v roku 2020 úplne zmenili.
Aj napriek tomu, že agentúra Fitch znížila Slovensku rating, vláda SR by mala byť aj naďalej schopná si požičať. Nakoľko investori neboli nijako dopredu upozornení na zmenu ratingu, jeho zníženie bolo v skutku prekvapivé. Agentúra mala výhrady voči Slovensku ako exponovanej krajine na jeden sektor a cyklické odvetvie, a taktiež mali veľmi dobrý prehľad v zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti a vo zmenách v dôchodkovom systéme. Toto všetko prispelo k zníženému ratingu Slovenska.
Ako sme mohli postrehnúť, verejný dlh prvýkrát klesol pod spodnú hranicu dlhovej brzdy, ktorá je 48%. Výška dlhu SR bola na úrovni 47,9995%. Tento cieľ bývala vláda SR „splnila“ najmä vďaka tomu, že zakázala agentúre pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) si požičiavať, aby dlh už nijako nezvýšila. Tým pádom bola ich hotovostná rezerva znížená o 1,2% HDP. V tomto prípade teda môžeme povedať, že chyba nastala aj na strane ARDAL, keďže podľahla tlaku zo strany vlády a ministra. V ideálnom prípade by mala dlhová agentúra brať ohľad na svoje záujmy a nie na to, či vláda spĺňa alebo nespĺňa dlhovú brzdu. V prípade, keby si dlhová agentúra „dupla nohou“ a povedala na rovinu aká je ich minimálna hotovostná rezerva, ktorú musia držať alebo aký majú splátkový kalendár dlhopisov, bez problémov mohla ísť na zahraničný trh a požičať si. V takomto prípade by neplnenie dlhovej brzdy padlo automaticky na ministerstvo financií. Môžeme skonštatovať, že ARDAL jednoznačne chýba nezávislosť a je limitované zo strany ministerstva financií. Je to aj z toho dôvodu, že dlhová brzda je naviazaná na hrubý dlh, čo spôsobuje to, že vláda prenáša zodpovednosť za dlhy na dlhovú agentúru.
