Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest, odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest.
OECD od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú Švajčiarsko, Dánsko, Japonsko, USA, Veľká Británia, Nový Zéland či Kanada, kde priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov prekračuje 70 %. Negatívnymi príkladmi sú Španielsko, Taliansko, Grécko, ale tiež Belgicko s priemernou mierou zamestnanosti pod 60 %. Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Každopádne, dáta OECD za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný pracovný kódex je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.
Preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú Španielsko, Grécko a Portugalsko – krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v EÚ, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám. Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13%-nej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora, je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na určitú dobu a posilňovanie právomocí a manažérskych kompetencií zástupcov zamestnancov napr. pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času. Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenia novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady SR. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní.
Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľské ho prostredia. Reálne, nie na papieri.
Róbert Kičina
výkonný riaditeľ PAS
