(analýza PAS)
Pri vykonávaní rovnako zaplatenej práce môže mať živnostník oproti zamestnancovi o 39% vyšší čistý príjem a napriek tomu môže byť ich dôchodok rovnaký. Čistý príjem majiteľa jednoosobovej s.r.o. za rovnakých podmienok môže byť oproti zamestnancovi vyšší o 32%.
Odborné diskusie dlhodobo poukazujú na skutočnosť, že súčasný daňovo-odvodový systém umožňuje rôzne špekulácie, pomocou ktorých sa dá znížiť daňové a odvodové zaťaženie práce. Slovenské zákony zaťažujú rovnakú prácu rozdielne v závislosti od právnej formy, akou sa práca vykonáva. Podnikateľská aliancia Slovenska porovnala daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca, živnostníka a majiteľa jednoosobovej s.r.o. s cieľom vypočítať ich čistý mesačný príjem za podmienok, že posudzované osoby práve vstupujú na trh práce, 40 rokov budú pracovať a po odchode do dôchodku budú všetci traja poberať rovnako vysoký dôchodok.
PAS vypočítala, že pri rovnakej cene práce1 , zodpovedajúcej priemernej hrubej mzde v hospodárstve, má majiteľ jednoosobovej s.r.o., ktorý je odmeňovaný formou podielu na zisku a neplatí žiadne odvody2, čistý príjem o 32% vyšší ako zamestnanec. Čistý príjem živnostníka je vplyvom paušálnych nákladov a nižších vymeriavacích základov odvodov v porovnaní s príjmom zamestnanca vyšší až o 39%. Za obdobie celého aktívneho života zarobí majiteľ jednoosobovej s.r.o. v súčasných cenách o 4,1 mil. Sk viac ako zamestnanec a živnostník až o 5 mil. Sk viac ako zamestnanec. Živnostník dosahuje najvyšší čistý príjem vďaka 40% paušálnym výdavkom a nezdaniteľnému minimu.
Kým výška dôchodku zamestnanca závisí od zaplatených odvodov, živnostník platiaci nižšie odvody musí pre dosiahnutie rovnakého dôchodku časť svojich čistých príjmov investovať. Majiteľ jednoosobovej s.r.o. neplatí žiadne odvody a jeho dôchodok bude zabezpečený výhradne z časti jeho čistých príjmov, ktorú investuje počas svojho aktívneho života. Poberanie výnosov z investícií urobených počas aktívneho života brala PAS pri výpočtoch ako doplnok, resp. alternatívu 1. a 2. dôchodkového piliera.
Tab. 1: Porovnanie daňového a odvodového zaťaženia z celkovej ceny práce
* Cena práce zodpovedajúca priemernej hrubej mzde 20 443,- Sk v 1Q 2008
Pri rovnakých nákladoch práce platí živnostník v porovnaní so zamestnancom menej ako polovičné dane, menej ako polovičné odvody, na dôchodku sa má rovnako ako zamestnanec a navyše počas aktívneho života zarobí o 5 mil. Sk viac ako zamestnanec.
Rozdielne daňovo-odvodové zaťaženie práce vníma PAS ako problém, ktorý môže ohroziť stabilitu verejných financií v budúcnosti. Súčasné pravidlá sú značne v neprospech zamestnaneckých pracovných pomerov, umožňujú špekulácie, z ktorých jednotlivec získa, no spoločnosť stráca. Výsledkom je zvýhodňovanie iných právnych foriem práce a presun kapitálu k tým, čo špekulujú a nie k tým, ktorí prispievajú k tvorbe bohatstva krajiny. V prieskume Trend Analyses pre PAS sa až 69 % opýtaných podnikateľov vyjadrilo, že odvodové zaťaženie pre nich predstavuje vážnu až rozhodujúcu prekážku v podnikaní. Disproporcia medzi zaťažením zamestnaneckého pomeru a iných foriem práce vedie zároveň k zhoršovaniu morálky občanov, rezignácii na korektnú platobnú bilanciu a finančné vzťahy so štátom.
PAS dlhodobo požaduje realizáciu opatrení smerujúcich k vyššej efektívnosti sociálneho systému. V danej súvislosti PAS odporúča zvážiť postupnú harmonizáciu výpočtu a sadzieb daní a odvodov zamestnancov a živnostníkov, zavedenie superhrubej mzdy ako základu pre výpočet daní a odvodov v prípade zamestnancov, rozšírenie vymeriavacieho základu na platenie odvodov na všetky príjmy daňovníka s adekvátnym znížením sadzieb a tiež zjednodušenie výberu a sprehľadnenie finančných tokov medzi občanom a štátom vo forme jednotného výberu daní a odvodov a zriadenia daňovo-sociálnych účtov občanov, na ktorých by finančný úrad evidoval inkasované dane a odvody a cez ktoré by sa vyplácali všetky typy sociálnych dávok.
Poznámka k metodológii výpočtu:
Disponibilný príjem a výška dôchodku sú ovplyvnené výškou zaplatených odvodov. Kým zamestnanec má dôchodok výlučne zo zaplatených odvodov, živnostník platí dôchodkové odvody na úrovni 40,6 % odvodov zamestnanca a môže teda očakávať aj primerane nižší dôchodok. Keď si takáto osoba založí s.r.o., ktorej je jediným majiteľom a zároveň jediným zamestnancom a vyplatí si mzdu blízku nule, úplne sa vyhne plateniu odvodov, no zároveň nemôže očakávať dôchodok od štátu. Aby mali živnostník a majiteľ jednoosobovej s.r.o. rovnaký dôchodok ako zamestnanec, musia časť svojich čistých príjmov počas aktívneho veku dlhodobo investovať (napríklad na akciových trhoch). PAS pri výpočtoch použila informáciu zo štúdie London Business School, podľa ktorej bol priemerný reálny ročný výnos na akciových trhoch v rokoch 1900 – 2007 na úrovni 5,8%. Výpočet ďalej počíta s ročným rastom reálnych miezd, kde PAS použila informáciu zo štúdie Európskej komisie, podľa ktorej bol priemerný rast reálnych miezd v krajinách EÚ15 v rokoch 1960 – 2000 na úrovni 2,37%.
1) Cena práce (alebo superhrubá mzda) je súčet hrubej mzdy zamestnanca a odvodov, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ. Cena práce je suma, ktorá odíde zamestnávateľovi z účtu pri výplate mzdy zamestnancovi. V tejto analýze je to zároveň suma, ktorú vyplatí zamestnávateľ živnostníkovi a jednoosobovej s.r.o., s ktorými spolupracuje na obchodnej báze namiesto zamestnaneckého pomeru.
2) Keď sa majiteľ s.r.o. zamestná na čiastočný pracovný úväzok vo svojej spoločnosti na 1 hodinu mesačne, musí si vyplatiť mesačne mzdu na úrovni hodinovej minimálnej mzdy, z ktorej odvádza odvody podľa platných sadzieb. Podstatné je, že táto osoba nie je posudzovaná ako dobrovoľne nezamestnaná a nemusí platiť minimálny odvod na zdravotné poistenie 751,- Sk mesačne. Teoreticky sa možno zamestnať aj na 0,01 hodiny mesačne a v tomto prípade je báza na výpočet odvodov menej ako 1,-Sk.
Prezentácia z tlačovej konferencie (formát .pdf)
Plné znenie analýzy a matematický postup výpočtu (formát .pdf)
