Dane z nehnuteľností sa zvýšili takmer všade, v mnohých mestách radikálne. Poplatok za rozvoj zaviedli ďalšie mestá.

V roku 2020 si za dane z nehnuteľností podnikatelia a aj obyvatelia priplatia takmer v každom meste. Zvyšovaním daní sa snažia mestá zabezpečiť ich ďalší rozvoj a dostatok finančných zdrojov na nové plány a projekty. Mestá začínajú prejavovať záujem o zavedenie miestnych poplatkov za rozvoj s cieľom zvýšiť svoje príjmy.

Podnikatelia a dane z nehnuteľností

V roku 2020 sa dane z nehnuteľností vo všeobecnosti v SR skokovo zvýšili. V PAS nepochybujeme o tom, že je vhodnejšie v daňovom mixe zaťažiť viac majetok ako prácu, nakoľko majetkové dane viac zaťažia tých, ktorí majetok majú, t.z. kým vysoké dane  a odvody z práce zasahujú všetkých, aj nízkopríjmových a sú bariérou toho, aby svoje príjmy zvýšili. Okrem samotného cieľa sú ale dôležité aj prostriedky, ako k cieľu prísť. Domnievame sa, že skokové zvyšovanie daní o desiatky percent z roka na rok nie je správny ani prijateľný spôsob, ako sa má robiť zodpovedná daňová politika.

Vzhľadom na to, že medzi návrhom na radikálne zvýšenie daní z nehnuteľnosti a samotným schválením uplynul príliš krátky čas, v mnohých prípadoch šlo o týždne, podnikatelia boli postavení pred hotovú vec, ku ktorej sa nemohli vyjadriť. Ich možnosti absorbovať tieto zvýšené náklady sú ale často obmedzené nakoľko ich obchodné zmluvy nie je možné meniť zo dňa na deň. 

Je nepochybné, že dane z nehnuteľností sú daňami, ktoré sú v zásade odsúdené na rast, najmä v mestách a obciach s vysokou zastavanosťou a ekonomickým životom či potenciálom. Ale takéto radikálne zvýšenie daní, najmä v čase, keď sme po skončení konjunktúry v ekonomickom poklese, je spôsobilé, byť vážnou lokálnou prekážkou rozvoja podnikania.Podnikatelia sa s touto skutočnosťou môžu vysporiadať aj tak, že sa rozhodnú nepodporovať komunitu, v ktorej žijú, a ak k tomu pripočítame všetky ostatné opatrenia na úrovni vlády (len príkladom rekreačné poukazy, kombinácia príplatkov za prácu, dlhšia dovolenka pre zamestnancov, skokové zvýšenie minimálnej mzdy a pod.), mnohí sa iste zamyslia aj nad podnikaním ako takým a budú si klásť otázku, ako ďalej podnikať a či práve v tomto meste. 

Najväčšie zvýšenie daní pocítili: Brezno (126,7%), Kežmarok (86,5%), Bratislava III. (61,7%), Bratislava II. a V.  (61,1%), Moldava nad Bodvou (56,6%) a Levice (56,1%).

Aj tento rok zaplatí na daniach najmenej podnikateľ v Medzeve, a to 666€ ročne. Medzi najlacnejšie mestá pre podnikateľov patria ešte Medzilaborce (850€) a Svidník (1406€).

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou haly 1000 m2 a pozemkom s 1500 m2 zaplatí najviac podnikateľ takmer vo všetkých bratislavských okresoch a to od 6612€ do 7125€. V Púchove zaplatí podnikateľ rovnako ako minulý rok – 6449€ za rok. Okrem Bratislavy sú vysoké dane aj v Košiciach (6120€), Banskej Bystrici (5080€) a Nitre (4685€).

Zdroj: analýza PAS

Zdroj: analýza PAS

Slovenské mestá upravovali dane podstatne viac ako za posledné roky. Sadzby daní z nehnuteľností na tento rok zmenilo až 55 miest. Zvyšných 17 miest sadzby daní oproti minulému roku nezmenili. O viac ako 100% v priemere stúpli dane v Ilave (112,49%), v Košiciach (110,44%), a v Trnave (109,26%). Rapídne zmeny pocítili aj obyvatelia Kežmarku a Popradu, kde dane z nehnuteľností vzrástli v priemere o 95%. Výrazné zmeny sa dotkli aj ostatných miest. V porovnaní s minulým rokom sa priemerné dane zo stavieb zvýšili o 34,51% a dane z pozemkov o 26,48%.

Zdroj: analýza PAS

Okrem miest, ktoré sadzby nemenili, pocítili najmenšie zmeny: Topoľčany (2,05%), Humenné (2,08%), Krupina (3,66%), Žarnovica (5,16%) a Žiar nad Hronom (8,80%).

Niekoľko miest niektoré zo svojich daní znížili. Zlaté Moravce znížili sadzbu dane zo záhrad o 37,89%, za stavby na pôdohospodársku produkciu atď. sadzby znížili Krupina (o 43,66%) a Nové Mesto nad Váhom (o 50%). Mestské časti Bratislavy hromadne znížili sadzbu dane za garáže, a to v priemere o 4%.

Zdroj: analýza PAS

Poplatok za miestny rozvoj

Zavedené poplatky za rozvoj sa tento rok takmer nemenili. Úpravami prešla bratislavská mestská časť Devínska Nová Ves, kde sa sadzby zvýšili, a tak dosiahli rovnakú úroveň ako v ostatných častiach Bratislavy. Poplatok za rozvoj taktiež zvýšilo mesto Senec.

V roku 2020 zaviedlo poplatok za miestny rozvoj 9 miest a mestská časť Bratislavy – Podunajské Biskupice. Najvyššie hodnoty aj naďalej pretrvávajú na západe krajiny. Prekvapením sú ale Košice, ktoré tento rok zaviedli poplatok za miestny rozvoj, a to hneď v najvyššej možnej hodnote 35€ v každej oblasti.

Najdrahšie domy a bytové domy

Dane za byty na bývanie sa v roku 2020 zvýšili v priemere až o 51,84%, majitelia rodinných domov si priplatia v priemere o 50,47% viac. Oproti minulému roku sa dane z bytov a nebytových priestorov sa zvýšili o 38,86%. Najvyššie dane z bytov na Slovensku sú prekvapivo v Košiciach (zvýšili sa o 141,4%). Majiteľ tu za modelový byt  s garážou zaplatí 95€ ročne.

Nasleduje bratislavské Staré mesto, kde majiteľ takého istého bytu s garážou zaplatí 90€. Za nimi sa umiestnila Trnava s daňou 83€. V ostatných bratislavských okresoch majitelia bytov zaplatia od 78€ do 82,5€.

Zdroj: analýza PAS

Aj tento rok zaplatí majiteľ rovnakého bytu s garážou v Medzilaborciach necelých 8€.

Ak sa jedná o rodinný dom, najviac daní pri modelovej nehnuteľnosti zaplatí obyvateľ bratislavského Starého mesta, a to 216,9€ ročne. Zvýšením dane si tento rok priplatia aj v Sobranciach, Zvolene či Trenčíne. Najväčšie zvýšenie daní avšak pocítia majitelia nehnuteľnosti v Trnave, kde sa sadzby zvýšili až o 159,9%. Aj tento rok opäť najmenej zaplatia v Medzeve, a to 19,3€ za rok.

Zdroj: analýza PAS

Stiahnite si kalkulačku daní z nehnuteľností v okresných mestách SR

(pre správne fungovanie kalkulačky po otvorení xls súboru povoľte v Exceli makrá)

Tabuľková časť

Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Mohlo by vás zaujímať