Cena PRIMUS/PESSIMUS – hodnotenie zákonov za rok 2020

Dvoj cena PRIMUS/PESSIMUS je aktivitou PAS, ktorej zmyslom je hodnotenie zákonov týkajúcich sa podnikateľského prostredia prijatých v danom roku v Národnej rade SR. Cieľom ceny PRIMUS je vybrať z hľadiska podnikateľov najlepší prijatý zákon a oceniť prístup navrhovateľa k riešeniu problematiky. Cieľom ceny PESSIMUS je vybrať pre podnikateľské prostredie najškodlivejší zákon v danom roku a upozorniť navrhovateľa na nesprávne uchopenie problematiky.

V roku 2020 sme zaradili do hodnotenia zákony, ktoré boli súčasťou Indexu podnikateľského prostredia 2020 a následne boli do počtu 24 hodnotených doplnené zákony týkajúce sa podnikateľov a nehodnotené v IPP 2020. Vybrané zákony boli v I. kole interne vyhodnotené členmi Radou PAS. Hodnotenie vytvorilo rebríček zákonov, z ktorých sme vybrali 6 najlepšie a 6 najhoršie hodnotených.

Týchto 12 zákonov sme posunuli na hlasovanie medzi podnikateľskú verejnosť, aby tá svojim hlasovaním určila, ktorý zákon je najhorší a ktorý najlepší v roku 2020.

Dvojcena bola v tomto roku realizovaná s finančnou podporou Nadácie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na rok 2021.

PESSIMUS

Za najhorší zákon označili podnikatelia zákon č. 296/2020 o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predložila vláda, konkrétne Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Dôvodom prečo podnikatelia označili tento zákon za najhorší v roku 2020 je, že bude mať  negatívny vplyv na verejný rozpočet SR, ktorý bude musieť znášať ďalšie výdavky spojené s touto novou štátnou dávkou. Zároveň nie je bez významu, že dôchodkový systém v SR je založený nie len na solidarite ale predovšetkým na zásluhovosti. Taktiež zo štatistických údajov vyplýva, že dôchodcovia ako sociálna skupina nepatria k zvlášť ohrozeným skupinám, z pohľadu sociálneho vylúčenia, či rizika chudoby. Podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac, ktorí žijú pod hranicou rizika chudoby je 6,4 %, miera závažnej materiálnej deprivácie je v tejto vekovej skupine na úrovni 7,0 % a miera závažnej deprivácie v bývaní na úrovni 2,1 %. Tieto podiely sú podobné alebo nižšie ako v celkovej populácii Slovenska /1/. Je preto otázne, či predmetná štátna dávka predstavuje efektívne vynaloženie finančných prostriedkov.

/1/ zdroj: Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, MF SR

PRIMUS

Za najlepší zákon označili podnikatelia zákon č. 261/2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý predložila vláda, konkrétne Roman Mikulec, minister vnútra Slovenskej republiky.

Podstatou zákona je odstránenie neprimeranej administratívnej záťaže najmä uplatňovaním princípu „jedenkrát a dosť“ v ďalších oblastiach živnostenského podnikania a tiež využívaním informácií z dostupných zdrojov informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa ruší povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej živnostenskej komory pri odpustení prekážky pri prevádzkovaní živnosti, upravuje sa vznik oprávnenia prevádzkovať živnosť niektorými zahraničnými fyzickými osobami podmienením udelenia povolenia na pobyt, umožňuje sa zodpovednému zástupcovi ukončiť výkon funkcie zodpovedného zástupcu oznámením, predlžuje sa lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne. Skracuje sa obdobie preukázania odbornej praxe, predlžuje sa lehota na preukázanie platnosti odbornej praxe, znižuje sa obdobie na preukázanie odbornej praxe. Skracuje sa minimálna lehota pozastavenia živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a predlžuje sa maximálna lehota na pozastavenie živnosti z troch rokov na štyri roky. Obciam sa zabráni ukladať fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám povinnosť oznamovať obci čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb.

Výsledky hodnotenia medzi podnikateľmi:

 

Výsledky interného hodnotenia:

 

Prvé 3 pozitívne hodnotené zákony:

1.miesto:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisovcieľom návrhu zákona je odstránenie neprimeranej administratívnej záťaže najmä uplatňovaním princípu „jedenkrát a dosť“ v ďalších oblastiach živnostenského podnikania a tiež využívaním informácií z dostupných zdrojov informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa ruší povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej živnostenskej komory pri odpustení prekážky pri prevádzkovaní živnosti, upravuje sa vznik oprávnenia prevádzkovať živnosť niektorými zahraničnými fyzickými osobami podmienením udelenia povolenia na pobyt, umožňuje sa zodpovednému zástupcovi ukončiť výkon funkcie zodpovedného zástupcu oznámením, predlžuje sa lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne. Skracuje sa obdobie preukázania odbornej praxe, predlžuje sa lehota na preukázanie platnosti odbornej praxe, znižuje sa obdobie na preukázanie odbornej praxe. Skracuje sa minimálna lehota pozastavenia živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a predlžuje sa maximálna lehota na pozastavenie živnosti z troch rokov na štyri roky. Obciam sa zabráni ukladať fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám povinnosť oznamovať obci čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb.je zjednodušiť živnostenské oprávnenie v rôznych oblastiach.

2.miesto:

Vládny návrh zákona o reforme súdnictva – cieľom navrhovanej právnej úpravy je vykonať súčasne navrhované ústavné zmeny a naplniť programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, a to v týchto smeroch:

  • reformovať zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky,
  • zaviesť previerky majetkových pomerov sudcov a sudcovskej spôsobilosti,
  • reformovať proces ustanovenia sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
  • vykonať zmenu pravidiel konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
  • zaviesť vekový cenzus pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a upraviť status sudcov všeobecných súdov,
  • zriadiť Najvyšší správny súdy Slovenskej republiky a v nadväznosti na to nanovo nastaviť právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky,
  • nahradiť inštitút justičného čakateľa odbornou justičnou stážou,
  • zrušiť odmeny sudcov a prokurátorov a časovo obmedziť prijímanie príplatku k nemocenskému

 

3. miesto:

Novela zákona o finančných opatreniach – cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov korona krízy o ďalšie opatrenie, ktorým je finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých, stredných a veľkých podnikov.

 

 

Negatívne hodnotené zákony:

1. miesto:

Vládny návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov – cieľom návrhu zákona je zaviesť 13. dôchodok a jeho vyplatenie všetkým poberateľom dôchodkových dávok, ako štátnej sociálnej dávky.

2. miesto:

Novela zákona o zavedení trinásteho dôchodkucieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie trinásteho dôchodku, pričom každému poberateľovi bude vyplatená priemerná suma (sólo) dôchodku daného druhu. Aj v prípade súbehových dôchodkov, t. j. starobného, predčasného starobného a invalidného dôchodku v kombinácii s vdovským/vdoveckým/sirotským dôchodkom sa vyplatí len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Zároveň trinásty dôchodok nahradí poskytovanie vianočného príspevku.

 

Mohlo by vás zaujímať