Podnikateľom sa nepáči, že ministerstvo hospodárstvo neodstráni vysoké ceny elektriny aj pre menšie firmy, zbytočne im zhoršujú konkurencieschopnosť.
Takmer 90 percent opýtaných nepokladá zníženie cien elektriny pre 200 najväčších firemných odberateľov za správne. Opačný názor má približne desatina. Zvyšok by súhlasil so znížením ceny za určitých podmienok. Opatrenie nedávno ohlásil minister hospodárstva Peter Žiga bez toho, aby zverejnil podmienky podpory, či zdroj, z ktorého sa zlacnenie pokryje. Predpokladá sa, že priamo alebo nepriamo zo štátneho rozpočtu.
Podľa ministra sa plánuje úprava tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá tvorí asi 15% ceny elektriny. Odberatelia v nej platia sprievodné náklady na podporu výroby elektriny (najmä dotácie na obnoviteľné zdroje a uhoľnú elektráreň Nováky, kde sa spaľuje nepriamo dotované hornonitrianske hnedé uhlie).
Podpora na zníženie TPS v objeme 80 až 100 miliónov eur by sa podľa Žigu mala týkať asi 200 podnikov, ktoré majú energeticky náročnejšie výroby. Patria medzi nich napríklad US Steel Košice, Železiarne Podbrezová, Slovalco, Slovnaft, Železnice Slovenskej republiky alebo automobilky. Priemerné ceny elektriny pre podnikateľov sú na Slovensku podľa Eurostatu druhé najvyššie v EÚ po Dánsku. Dosahujú 0,187 €/kWh (prepočet podľa parity kúpnej sily), v Česku je to 0,114 a v Maďarsku 0,148 €/kWh.
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) oslovila od 25. do 31. januára 2018 v rýchlom anonymnom prieskume zhruba 1400 podnikateľov s otázkami, čo si myslia o znížení cien elektriny pre veľkých odberateľov, čo to prinesie a ak s ním nesúhlasia, ako by to navrhovali vyriešiť. Prieskumu sa zúčastnilo 111 respondentov, ktorí odpovedali aspoň na jednu otázku v prieskume.
Výrazný odpor voči zvýhodňovaniu veľkých odberateľov elektriny svedčí o tom, že navrhnuté riešenie je neférové a nespravodlivé ku všetkým podnikom na trhu, hodnotí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. Väčší odberatelia majú navyše lepšie ceny ako výsledok množstevnej zľavy pri odbere elektrickej energie, čiže v tomto prípade by išlo o ďalšie zvýhodnenie.
Opatrenie ministerstva hospodárstva pokladá za nespravodlivé viac ako 60 percent opýtaných. Veľkým firmám by prinieslo úsporu nákladov a malým vyššie dane, pretože by to štát musel z niečoho financovať. Ďalších takmer 60 % súhlasí s vyhlásením, že pre menšie firmy bude elektrina naďalej drahá, bude im zbytočne zvyšovať náklady a znižovať konkurencieschopnosť najmä voči rivalom zo zahraničia.
V zlepšenú konkurencieschopnosť veľkých firiem verí naopak iba štvrtina opýtaných. Na druhej strane si respondenti ani nemyslia, že by menšie firmy kvôli tomu zo Slovenska odchádzali. Pri iných odpovediach sa vyskytovalo najmä volanie po množstevných zľavách a zvýhodneniu tých, čo platia vysoké dane.
Na otázku, ako by bolo treba tento problém riešiť, ak takéto riešenie nie je správne, odpovedalo 102 respondentov, ktorí si mohli vybrať iba jednu ponúkanú možnosť, prípadne navrhnúť svoje riešenie. Viac ako polovica opýtaných sa priklonila k zastaveniu dotovania hnedého uhlia z Hornej Nitry cez navýšenie ceny elektriny. Práve na to vynakladá štát ročne zhruba 100 miliónov eur, ktoré chce úpravou TPS veľkým odberateľom ušetriť.
Vyše 15 percent opýtaných je presvedčených, že by sa uhlie a obnoviteľné zdroje nemali dotovať v cenách elektriny, ale priamo zo štátneho rozpočtu. Takmer 12 percent dokonca zastáva názor, že treba úplne prestať dotovať obnoviteľné zdroje – nech sa využívajú iba tie, ktoré dokážu predať elektrinu na voľnom trhu. Takmer 9 percent opýtaných chce ostať pri doterajšom systéme bez zvýhodňovania veľkých firiem.
Viac ako desatina respondentov pridala vlastné riešenie, pričom sa objavovali najmä návrhy prestať kradnúť v energetike, zlepšiť štátny dohľad nad ňou, či vniesť do systému transparentnosť a zastaviť sociálnu politiku cez ceny elektriny, pretože baníci by sa veľmi skoro zamestnali v stavebníctve a automobilkách.
Zdá sa, že verejná mienka je výrazne za radikálnejší postup pri ukončení ochrany súkromných baní v okolí Prievidze a schvaľuje skoršie zastavenie ich dotovania, ako naposledy zverejnený cieľ v roku 2030. Ak ich už chce štát ďalej dotovať, nech to podľa podnikateľov robí priamo zo štátneho rozpočtu, myslí si riaditeľ PAS.
Na prieskume sa zúčastnili zástupcovia podnikov všetkých veľkostí, pričom najviac bolo prirodzene mikropodnikov – vyše 40 percent. Z veľkých podnikov s tržbami nad 50 mil. eur pochádzalo vyše 12 % odpovedí.
Prečítajte si aj:
Korupcia je na Slovensku bežná a rastie, osobnú skúsenosť s ňou majú tri štvrtiny podnikateľov
V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91
