Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska už teraz vypláca trinásty plat alebo ročné odmeny vyše 70 percent firiem. Ak by však boli povinné, stratili by motivačnú schopnosť a zvádzali k špekuláciám.
Zavedenie povinných trinástych platov by na Slovensku zabrzdilo rast miezd. Namiesto ich zvyšovania by veľká časť firiem vyplácala trinásty plat, oslobodený od daní a odvodov. Podnikatelia vyplácajú peniaze navyše najmä vtedy, keď sa firme darí a podporujú oslobodenie trinástych platov, či koncoročných odmien od daní a odvodov, chcú však zachovať nepovinnosť ich vyplácania.
Povinný trinásty plat mnohí považujú za lacné politické riešenie, ktoré poškodí ekonomiku. Štát sa podľa nich nemá starať do výšky a počtu platov, to má byť výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľmi a odbormi. Na druhej strane daňovo-odvodová úľava na nepovinný trinásty plat by bola formou podpory ekonomiky a zamestnancom by finančne pomohla.
Rýchly prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska hľadal odpovede na otázky, či firmy vyplácajú trináste platy, v akom prípade a čo si myslia o povinnom, či nepovinnom vyplácaní trinástych platov, ak by boli oslobodené od daní a odvodov. Takéto riešenie navrhla pred pár týždňami vládna Slovenská národná strana, pričom predseda vlády Róbert Fico ho označil za podnetný návrh na rokovanie Koaličnej rady.
Internetového prieskumu sa od 11. do 18. apríla 2017 zúčastnilo 177 podnikateľov, z ktorých 70 % vypláca trinásty plat, prípadne koncoročné odmeny už teraz, vyše polovica z nich však iba čiastočne.
Motívom vyplácania sú pritom najmä dobré ekonomické výsledky firiem – viac ako tretina vypláca trináste platy vtedy, keď sa im darí. Ďalšia veľká skupina odmeňuje zamestnancov s cieľom, aby ich motivovala lepšie pracovať, prípadne tým chce pritiahnuť nových pracovníkov.
Vyše desatina považuje vyplatenie odmien alebo platu navyše za správne, pretože ľuďom treba prilepšiť pred Vianocami. O niečo menej označilo za motív mimoriadne výsledky svojich zamestnancov. Tých, čo vyplácajú trinásty plat preto, že sa obávajú odchodu zamestnancov ku konkurencii bolo iba minimum. Takmer osem percent účastníkov využíva kombináciu všetkých alebo iné možnosti, zvyšok z tých, čo zvolili možnosť „Iné“ trinásty plat nevypláca.
Ak by štát zaviedol povinné trináste platy, oslobodené od daní a odvodov, viac ako tretina firiem by zabrzdila bežné zvyšovanie miezd a premietla by ho do celoročných odmien. Časť podnikateľov by mzdy dokonca znížila, aby si vytvorila zdroje na povinné trináste platy.
Ďalšia časť by zvýšila celkový objem miezd. Iba malá časť by musela reagovať prepúšťaním. V odpovediach z kategórie „Iné“ sa respondenti sťažovali najmä na zvýšenú administratívu, ďalší si myslia, že by to prinieslo len politické body tým, ktorí by to presadili.
V prípade, že by trinásty plat bol oslobodený od daní a odvodov, ale jeho vyplatenie by bolo nepovinné, takmer 40 % firiem by ho vyplácalo v rovnakom objeme aj naďalej. Namiesto štátu a do poisťovní by však viac peňazí putovalo priamo k zamestnancom.
Ďalšia takmer rovnaká skupina by špekulovala – čo najviac peňazí z mesačných miezd by presunula do trinásteho platu, aby ušetrila na daniach a odvodoch. Tomu by sa však dalo jednoducho zabrániť – ak by daňovo-odvodové zvýhodnenie trinásteho platu bolo limitované len do výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca počas roka.
Takmer päť percent firiem by daňovo-odvodové úľavy motivovali začať vyplácať trinásty plat, zhruba 12 % firiem by ho ani potom nezaviedlo. Z ostatných odpovedí by firmy väčšinou trinásty plat vyplácali ako doteraz – podľa ekonomických výsledkov.
Posledná otázka skúmala, aký dopad by mali povinné trináste platy na podnikateľské prostredie. Účastníci mohli zvoliť viac možností. Viac ako polovica z nich si myslí, že by to slovenskú ekonomiku poškodilo a vyčítajú tomuto návrhu populizmus. Sťažujú sa najmä na stratu flexibility firiem pri stanovení odmien – už by nemohli oceňovať kvalitnejšiu prácu alebo mimoriadne výsledky, keď by ich dostali povinne všetci.
Tretina účastníkov je presvedčená, že by sa zabrzdil rast miezd a špekulatívne by sa presunul do trinástych platov. Objavili sa dokonca poznámky, že by sa časť miezd, ktoré teraz podnikatelia vyplácajú načierno v hotovosti, potom vyplácala vo forme trinástych platov.
Takmer 20 % účastníkov neočakáva žiadny dopad, necelých 12 % očakáva príchod nových ľudí na trh práce, ktorých by to motivovalo.
Naopak, takmer 16 percent predpokladá, že to slovenským firmám zhorší konkurenčnú schopnosť voči zahraničiu, zhruba desatina sa dokonca obáva, že to zahraničným investorom znechutí príchod na Slovensko. O niečo viac dopísalo svoj komentár, kde časť kritizuje, že by to zhoršilo podnikateľské prostredie a umožňovalo špekulácie. Druhá časť oceňuje, že by to podporilo rast ekonomiky cez spotrebu a pritiahlo ľudí zo zahraničia.
Podnikateľská aliancia Slovenska pokladá za rozumné zavedenie daňovo-odvodového oslobodenia trinástych platov, ktoré by sa však mohlo uplatniť najviac vo výške priemernej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Neodporúča však zavedenie povinných trinástych platov, pretože by sa stratil ich motivačný faktor.
Práve ich oslobodenie od daní a odvodov by bolo najlepšou motiváciou na ich vyplácanie a prispelo by k zníženiu finančného zaťaženia personálnych výdavkov firiem. Mohlo by to tak zlepšiť ich možnosti odmeňovania zamestnancov a zlepšiť ich konkurencieschopnosť v strednej Európe.
Prečítajte si aj:
Nezamestna(teľ)ných je zjavne viac ako uvádzajú štatistiky, chýbajú v nich najmä rómske komunity
Malé zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska v rebríčku Svetového ekonomického fóra
