Podnikatelia sú stále nespokojní s vývojom podnikateľského prostredia, aj za štvrtý štvrťrok 2016 ho zhodnotili negatívne.
Hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) je najnovšie už len 51,6 bodu, čo je pokles o 2,1 percenta. Negatívne hodnotenie je však predsa len o niečo miernejšie ako počas predchádzajúceho štvrťroka.
Dôvodom sú najmä legislatívne zmeny, z ktorých niektoré, ako napríklad zníženie sadzby firemnej dane alebo úpravu konkurzov a exekúcií hodnotia podnikatelia pozitívne. Na opačnú stranu však ešte výraznejšie vychýlilo váhu zavedenie dane z dividend alebo odvodu z neživotného poistenia. Podobne je to aj pri mnohých iných opatreniach, takže podnikatelia celkovo pociťujú zhoršenie stavu prostredia. Index na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) od roku 2001.
Pozn.: Čím vyšší stĺpec nad nulovou osou, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom podnikateľského
prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu uvádzame na konci tlačovej správy
Najväčší pokles spomedzi všetkých položiek IPP zaznamenala v tomto štvrťroku položka Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Meno Bašternák sa v médiách stále často spomína, lenže bez reálneho výsledku v podobe posunu vo vyšetrovaní daňových podvodov, či vyvodenia politickej zodpovednosti vo vláde.
Na druhom mieste medzi najnegatívnejšie hodnotenými položkami sa umiestnila Funkčnosť politického systému v štáte. Podnikatelia teda vážne pochybujú nad fungovaním štátu ako garanta spravodlivosti, bezpečnosti a správy infraštruktúry, čo je veľmi vážny impulz.
Slovensko napríklad výrazne zaostáva v oblasti boja proti korupcii, pravidelne sa umiestňuje na chvoste rebríčkov vyspelých krajín. Napriek rečiam o boji proti nej vláda stále neprišla so žiadnymi konkrétnymi plánmi, ani nehovoriac o konkrétnych krokoch. Doteraz dokonca ani nezverejnila odpočet plnenia Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu z leta 2015.
Dôvere v spoľahlivosť štátu neprospieva ani spolitizovanie polície a pochybná nezávislosť jej kontroly. Úplne pozitívne nie je ani vnímanie registra konečných užívateľov výhod partnerov verejného sektora. Keďže prínos je sporný, lebo údaje v ňom úrady automaticky neoverujú, pre podnikateľov je citeľná najmä dodatočná finančná a byrokratická záťaž.
Slabú funkčnosť politického systému v štáte prehlbujú aj napätie medzi vládnymi politikmi, hádky koaličných a opozičných poslancov, ignorovanie často dobrých opozičných návrhov v parlamente, či zmeny v rokovacom poriadku. Podnikatelia sa pri tom denne boria s mnohými problémami, ktorých riešenie sa zdá byť dlhodobo v nedohľadne.
Tretí najväčší pokles zaznamenali položky Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva a Zrozumiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Obe položky sa pravidelne umiestňujú medzi najnegatívnejšie hodnotenými, reálne zlepšenie sa stále nedostavilo. Dôvere v slovenskú justíciu nepomáha ani boj Štefana Harabina a šéfky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej.
Prijatie väčšieho množstva zákonov a noviel, ktoré sa dotýkajú podnikania v poslednom štvrťroku roku 2016 malo najväčší vplyv na hodnotenie stálosti právnych predpisov. Mnohé zmeny pripadajú podnikateľom chaotické, chýba im koncepcia, akou cestou sa chce krajina uberať. Miesto toho sú svedkami toho, že štát zníži sadzbu firemnej dane z príjmu o jedno percento, zároveň však zavedie daň z dividend alebo 8%-ný odvod z neživotného poistenia.
To respondenti vnímajú ako skrytú daň, zvyšujúcu ich finančné zaťaženie štátom. Namiesto jednoduchého a atraktívneho daňového systému musí potom vláda lákať nových investorov stimulmi, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci. To kriví konkurenčné prostredie. Výrazne negatívnu hodnotu zaznamenala aj kvalita a dostupnosť pracovnej sily.
Prvýkrát po ôsmich rokoch si pozitívne hodnotenie pripísala položka Konkurzná a exekučná legislatíva. Môže za to jednoznačne prijatie novely exekučného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti, aj keď aj k nej existovali medzi podnikateľmi výhrady. Pozitívne hodnotili aj stálosť a predvídateľnosť hodnoty kurzu eura, či prístup k finančným zdrojom. Podnikatelia pociťujú aj zlepšenie infraštruktúry. Pozitívne hodnotenie si pripísali aj položky z oblasti vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom štvrťroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.
Poznámky k metodológii:
Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 62. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2016. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
