Prieskum PAS prezrádza, že zavedenie dane z dividend zvýši motiváciu majiteľov firiem optimalizovať daňový základ, čo môže štátu priniesť menej, ako očakáva. Môže naopak vyháňať kapitál z krajiny.
Plánované zavedenie dane z dividend od roku 2018 pravdepodobne neprinesie do štátneho rozpočtu príjmy, ktoré si od nej sľubuje. Majitelia firiem sa jej môžu vyhýbať nevyplatením dividend, optimalizovaním, či vyšším reinvestovaním ziskov, prípadne presťahovaním podnikania do zahraničia. Prezrádza to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).
Rýchly anonymný prieskum na vzorke 34 podnikateľov vykonala PAS od 21. do 26. júla. Takmer 90 % účastníkov prieskumu je majiteľom podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne inej firme podobného typu.
Zhruba dve tretiny opýtaných si myslia, že zmeny by nemali ovplyvniť výšku investícií na Slovensku. Na druhej strane, až tri štvrtiny účastníkov prieskumu je presvedčených, že to zníži atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Podľa 16 percent dokonca výrazne, ostatní si myslia, že iba mierne.
Viac ako 84 percent opýtaných je presvedčených, že štát by mal výplatu dividend ponechať bez zdanenia i zdravotného odvodu, pretože inak ide o dvojité zdanenie.
V prieskume najviac – približne tretina opýtaných uviedla, že po zavedení zdanenia namiesto zdravotného odvodu by sa ich príjem z dividend znížil zhruba o desatinu. O niečo menšej skupine by sa znížil iba kozmeticky, štvrtine by sa neznížil vôbec. Takmer 12 percentám by sa znížil výraznejšie.
Novú situáciu by najväčšia časť podnikateľov riešila ponechaním zisku vo firme a nevyplácaním dividend. Zároveň by sa zisk usilovali vyplatiť z firmy iným spôsobom – cez cestovné náklady, investovaním do nehnuteľností alebo na kapitálových trhoch. Malá časť by previedla svoj podiel na zahraničnú firmu, prípadne by skončila s podnikaním.
Väčšina podnikateľov sa zhoduje v tom, že zmena z dielne ministerstva financií nedosiahne cieľ. Firmy budú vyplácať menej dividend, prípadne budú prevádzať zisky do krajín, kde sú dividendy nezdanené. Iba šiesti z 34 opýtaných pripúšťajú, že to prinesie vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.
Daň z dividend bola na Slovensku zrušená v roku 2004 najmä z dôvodu, že ju podnikatelia obchádzali a výnosy z nej, podobne ako z dane zo zisku, boli veľmi nízke. Zrušenie dane z dividend spolu so súčasným znížením dane zo zisku výrazne zvýšilo jej výnosy.
„Je to ďalšia z aktivít tejto vlády, ktorá núti malých a stredných podnikateľov k špekulatívnym a alternatívnym riešeniam, ako ochrániť svoje zarobené (a v tomto prípade už aj riadne zdanené) peniaze,“ komentuje chystané opatrenie vlády jeden z účastníkov prieskumu. Iný upozorňuje, že „vláda by sa mala zamyslieť, že súperí s konkurenciou iných krajín EÚ“.
Ďalší podnikateľ sa sťažuje, že „nedokáže predpokladať zásahy vládnej garnitúry do podnikateľského prostredia a preto ani vytvárať nejaký podnikateľský zámer“. Podľa názoru ďalšieho ide o dvojité zdanenie, táto daň zbytočne skriví celý systém.
Ministerstvo financií ohlásilo zavedenie dane z dividend, podielov na zisku a podobných príjmov na začiatku júla. Je to súčasť balíka, do ktorého patrí zníženie dane zo zisku firiem z 22 na 21 percent, či zrušenie zdravotných odvodov z dividend, ktoré by mala nahradiť práve zrážková daň vo výške 15 percent. Zvýšiť by sa mali aj spotrebné dane z tabaku, poplatky za hazardné hry, či zvýšenie odvodu pre regulované odvetvia. Daň z dividend by štátu mala priniesť v roku 2019 až 240 miliónov eur.
Takáto nová daň sa pritom v programovom vyhlásení vlády nespomína a prichádza nečakane. Postihne najmä majiteľov väčších podielov vo firmách, ktorých maximálny odvod bol doteraz obmedzený na 7200 eur ročne. Zrážková daň má byť neobmedzená, pri vysokých dividendách môže byť teda výrazne vyššia.
Príjmy štátu sa v posledných rokoch výrazne zvyšujú, žiaľ, prudko rastú aj výdavky štátu. Slovensku tak uniká dlhodobý cieľ – vyrovnaný štátny rozpočet. Pôvodne bolo cieľom dosiahnuť ho už v roku 2010, neskôr sa zámer posunul na rok 2018, tento rok dokonca až na rok 2020. Slovensko je časťou konkurenčného spoločného trhu EÚ, aj v daňovej legislatíve súťaží s okolitými krajinami. Napriek plánovanému zníženiu dane príjmu na 21 percent bude ešte stále najvyššia v regióne okrem Rakúska.
Jedinou cestou, ako nezadlžovať budúce generácie je preto zefektívniť fungovanie štátu, postihovať daňové podvody a posilňovať konkurenciu. Zvyšovanie daní môže mať dlhodobo opačný efekt – menej peňazí v štátnom rozpočte.
Všetky grafy: PAS
Prečítajte si aj:
Podnikatelia zverejnili svojich Desatoro požiadaviek pre politikov
Prepad podnikateľského prostredia sa spomalil, čaká sa, či s ním nová vláda niečo urobí
