Šéf Sociálnej poisťovne nedávno ohlásil, že na jeseň poisťovňa nebude mať peniaze na výplatu dôchodkov. Jedným zo zdanlivo najjednoduchších riešení, ktoré možno od vlády čakať, je zvýšenie odvodového zaťaženia pre ľudí s nadštandardnými príjmami.
Lenže pozor: už dnes má slovenský sociálny systém problém, že má jedny z najvyšších odvodových sadzieb, no reálne príjmy štátu z odvodov sú relatívne nízke. Zrušením odvodových stropov sa tento problém ešte prehĺbi a ľudia sa namiesto práce budú viac venovať špekuláciám ako platiť nižšie odvody. Napokon i účtovník amatér ovláda minimálne päť spôsobov, ako sa dá odvodová povinnosť legálne znížiť, alebo ako sa plateniu odvodov úplne vyhnúť. Zrušenie odvodových stropov je teda nebezpečná hra s otáznym koncom, pričom je veľmi pravdepodobné, že výraznejšieho zvýšenia príjmov sa štát nedočká. Navyše, pokiaľ by vláda skutočne zrušila odvodové stropy, dala by tým občanom i podnikateľom jasný signál, že byť kvalifikovaným sa na Slovensku neoplatí, čo je v rozpore so snahou o budovanie znalostnej spoločnosti.
Pred akýmkoľvek zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia by bolo treba položiť si otázku, aké vysoké sadzby sú podnikatelia ešte ochotní akceptovať pri platení daní a odvodov na Slovensku. Dnes predsa nie je problém založiť si živnosť alebo obchodnú spoločnosť v zahraničí. Každopádne by takéto opatrenie znížilo investičnú atraktívnosť Slovenska, potenciálni investori by mali o dôvod viac uprednostniť iné krajiny pred Slovenskom a súčasní investori by mali o dôvod viac rozmýšľať nad presunom svojich investícií do krajín s nižším zaťažením, ak nie rovno do daňových rajov. To, že už dnes nie je Slovensko pre investorov najlepšou voľbou dokazujú štatistiky prílevu zahraničných investícií do krajín V4 – v roku 2006 bolo Slovensko na vrchole rebríčka, v roku 2008 na jeho chvoste a po prvom štvrťroku 2009 SARIO ohlásilo medziročný pokles prílevu investícií o 92,4%.
Je dlhodobo známe, že dnešný systém sociálneho a zdravotného poistenia je neprehľadný a administratívne zaťažujúci. Situácia je o to horšia, že v odvodovom systéme sú zmiešané odvody daňového a poistného charakteru a samotný výpočet a platenie odvodov sú zbytočne komplikované. Pokiaľ chce vláda stabilizovať verejné financie mala by sa namiesto myšlienok o zvyšovaní odvodového zaťaženia sústrediť v prvom rade na zjednodušenie odvodového systému a následne na obmedzovanie výnimiek, pomocou ktorých sa dá vyhnúť plateniu odvodov. Ďalším, nemenej dôležitým krokom by mal byť presun odvodov daňového charakteru do daňového systému, aby sociálne a zdravotné poistenie bolo skutočným poistením postaveným na princípe: kto sa viac poistí, viac aj dostane v prípade poistnej udalosti.
Podnikateľská aliancia Slovenska nedávno predložila vlastný návrh na zjednodušenie odvodového systému, ktorého podstata spočíva v zdobrovoľnení poistenia v nezamestnanosti, zlúčení ostatných sociálnych odvodov do jedného 25%-ného odvodu plateného z ceny práce, zdravotného odvodu vo výške 10% z ceny práce a odvodových stropoch vo výške 3-násobku priemernej ceny práce v danom roku. Cenou za takéto zjednodušenie je 127,5 mil. eur, o ktoré by štát ročne prišiel, pokiaľ by sa nezmenilo správanie platiteľov. Slovensko však má vlastnú skúsenosť, že zjednodušenie daňového systému viedlo k menšej motivácii vyhýbať sa plateniu daní a podobný efekt by mohlo mať i zjednodušenie odvodov.
Jednoduchý a prehľadný odvodový systém zlepší kvalitu podnikateľského prostredia tým, že zníži transakčné náklady podnikateľov i zamestnancov. Je možné predpokladať, že zníži motiváciu vyhýbať sa plateniu odvodov a bude mať v konečnom dôsledku pozitívne dopady na verejné financie. Samotné zjednodušenie platenia odvodov je však len prvý krok. Rozšírenie príjmovej základne, z ktorej sa platia odvody, a oddelenie daňových a poistných odvodov by malo nasledovať hneď potom.
Róbert Kičina
Podnikateľská aliancia Slovenska
