V roku 2006 predstavila dánska vláda novú ambicióznu a proaktívnu stratégiu pre chod Dánska v budúcnosti s názvom „Progres, Inovácie a Súdržnosť“. Jej cieľom je umožniť Dánsku udržiavať svoju pozíciu ako jednej z najbohatších krajín sveta a krajiny so silnou sociálnou súdržnosťou. Stratégia sa zrodila z diskusií Dánskeho globalizačného výboru, ktorého vedúcim je predseda vlády Anders Fogh Rasmussen.
„Progres, Inovácie a Súdržnosť“ obsahuje 350 špecifických podnetov, ktoré spoločne formujú obsiahle reformy vzdelávania a výukových programov, výskumu a podnikania. Obsahujú tiež reformy na podstatné zlepšenie podmienok pre rast a inovácie vo všetkých spoločenských sférach.
Trendy v Európe a ostatných OECD krajinách naznačujú, že dopyt po vysoko vzdelanej pracovnej sile bude rásť, zatiaľ čo dopyt po nižšie kvalifikovanej pracovnej sile bude klesať. Hlavným cieľom Dánska je preto zabezpečiť vyšší stupeň vzdelávania a zaručiť, aby každý mohol udržať tempo s novými požiadavkami. Podpora výskumu a rozvoja by mala zvýšiť inovatívnosť firiem.
Dánsko je krajina dobre vybavená na profitovanie z globalizácie. Silnými stránkami sú najmä flexibilný trh práce kombinovaný s blahobytom krajiny zaisťujúcim vysoký stupeň zabezpečených príjmov, silná ekonomika s nízkou mierou nezamestnanosti, efektívny verejný sektor a relatívne vysoký stupeň ekonomickej rovnosti medzi ľuďmi. No i keď má Dánsko silnú východiskovú základňu, sú potrebné reformy a úpravy na plné využitie výhod plynúcich z globalizácie a čelenie budúcim výzvam. Jednou z výziev je zlepšenie akademických štandardov systému základných škôl, kde Dánsko nie je na dostatočnej úrovni v porovnaní s väčšinou iných krajín. Nedostatočný počet mladých ľudí dokončí stredoškolské vzdelávanie alebo vyšší stupeň vzdelávania. Chýba súťaživosť vo výskumnom systéme ako aj vo viacerých podnikateľských sektoroch a v mnohých oblastiach infraštruktúry.
Podľa vízie vlády by malo Dánsko v najbližších desiatich až dvadsiatich rokoch patriť medzi najatraktívnejšie krajiny z hľadiska pracovných príležitostí a bývania. Keďže dánska vláda a parlament nechceli vytvárať stratégiu budúcnosti Dánska samostatne, rozhodli sa vytvoriť Globalizačný výbor, ktorý sa skladal z veľkého počtu predstaviteľov odborov a zväzov, priemyselných spoločností a vedeckej a vzdelávacej komunity. Počas obsiahlej série mítingov a debát výbor radil vláde ohľadom vytvárania stratégie pre konkurovanie v globálnej ekonomike, celková zodpovednosť však leží na ramenách vlády.
Prevažná časť návrhov smerovala k posilneniu kvality a kontroly vzdelávania a výskumu, propagovaniu podnikania a inovácií a k zvyšovaniu počtu mladých ľudí s vyšším vzdelaním. Stratégia sa zameriava na zefektívnenie rozdeľovania vládnych výdavkov na vzdelanie a výskum, a to najmä pridelením viacerých verejných zdrojov v otvorenej hospodárskej súťaži a zvýšením celkovej konkurencie a internacionalizácie v dánskej ekonomike. Stratégia je doplnená nedávnymi vládnymi návrhmi reforiem, ktoré sa zameriavajú na predĺženie priemerného dôchodkového veku, zabezpečenie rýchlejšieho skončenia štúdia mladých ľudí a na zlepšení integrácie imigrantov. Tento balík reforiem by mal prispieť na financovanie globalizačnej stratégie.
Medzi kľúčové ciele v oblasti vzdelávania patrí reforma základného vzdelávania, v ktorom Dánsko potrebuje podstatne zlepšiť akademické štandardy. Reformou odborného vzdelávania a tréningu by sa malo znížiť percento nedoštudovaných žiakov. Mestské samosprávy by mali niesť zodpovednosť za to, že všetci mladí ľudia ukončia všeobecné alebo odborné vyššie stredné školy a minimálne 50 percent mladých ľudí by malo ukončiť vyšší výučbový program. Medzi ďalšie plánované kroky patrí reforma krátkodobých a strednodobých vyšších vzdelávacích programov ako aj reforma univerzít a rozvoj celoživotného vzdelávania. Mladí Dáni budú mať viac možností na štúdium v zahraničí a naopak Dánsko bude krajinou otvorenou pre vysoko kvalifikovaných zahraničných študentov a učiteľov. Navyše bude zriadené nezávislé akreditačné teleso na posúdenie kvality vysokoškolských programov podľa medzinárodných štandardov. Akreditácia školy bude základnou podmienkou na jej financovanie z verejných fondov.
Ďalším kľúčovým cieľom stratégie je posilniť výskum a vývoj. Do roku 2010 by mali verejné a súkromné spoločnosti a inštitúcie vyčleniť na výskum a vývoj minimálne 3 percentá z HDP. Plánovaná je i reforma na skvalitnenie a zefektívnenie výdavkov za výskum. Na zaistenie efektívneho prideľovania verejných prostriedkov najlepším výskumníkom a projektom bude minimálne 50 percent fondov prideľovaných pomocou otvorenej súťaže založenej na rôznych kvalitatívnych kritériach. Užšie vzťahy medzi firmami a univerzitami pomôžu rozšíriť objem výskumu na podporu podnikania.
Podnikateľská časť stratégie zahŕňa systematický vývoj kreatívnych zručností už na základných školách. Mladým ľuďom budú ponúkané kurzy podnikania. Podnikateľom a malým podnikom by malo byť dostupné poradenstvo v centrách pre rozvoj nových podnikov. Administratívne bariéry budú redukované pomocou ľahšej registrácie a internetovej administrácie.
K posilneniu inovatívnosti by mala prispieť silnejšia konkurenciu a väčšia otvorenosť a transparentnosť krajiny. Úrady by mali mať nové, efektívnejšie nástroje na zabezpečenie konkurencie a hospodárskej súťaže Niektoré predpisy a bariéry obchodu budú zrušené. Odborníkov zo zahraničia by mala prilákať schéma zelenej karty.
Mária Babinská
Podnikateľská aliancia Slovenska
