Nevhodné zásahy štátu do podnikateľskej sféry sa v posledných mesiacoch zintenzívňujú. Príkladom je vládou motivované zakladanie takzvaných sociálnych podnikov, pokračovanie poskytovania štátnej pomoci vybratým investorom či prijatie účelového zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a následné zaradenie Nováckych chemických závodov do tejto kategórie.
Sociálne podniky sú nevhodnou cestou na znižovanie nezamestnanosti v slovenských regiónoch, pretože prinášajú nekalú konkurenciu súkromným podnikom z rovnakých odvetví a vytváraním dotovaných pracovných miest ohrozujú existujúce zdravé miesta inde. Sociálne podniky sú iba dočasným opatrením nesúcim znaky neefektívneho nakladania s vyčlenenými finančnými prostriedkami. Otázny je tiež súlad použitia 24,7 mil. eur z európskych fondov s pravidlami na využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, čo v súčasnosti preverujú audítori Európskej komisie. Vláda by mala tento program zastaviť a zvážiť efektívnejšie možnosti podpory zamestnanosti.
Rovnako prístup vlády pri poskytovaní štátnej pomoci súkromným investorom je nevhodný. Od začiatku funkčného obdobia schválila vláda investičné stimuly v hodnote vyše 555 mil. eur, pričom finančnými injekciami posilnila závislosť slovenskej ekonomiky od dvoch odvetví – od automobilového priemyslu s podielom 43 percent a elektrotechnického priemyslu s podielom 25 percent na všetkej poskytnutej pomoci. Účelovými stimulmi sa deformuje konkurenčné prostredie. Pritom vládna pomoc, ktorá by mala podľa prijatej schémy slúžiť na vytváranie pracovných miest v najzaostalejších regiónoch, smeruje inam. Západné Slovensko, vrátane oblasti Žiliny, dostalo za štyri roky 63 percent všetkej pomoci, kým stredné a východné Slovensko si napoly rozdelili iba zvyšnú tretinu.
Zaradenie Nováckych chemických závodov medzi strategické podniky obmedzí vlastnícke práva terajším majiteľom tým, že im znemožní slobodne nakladať so svojim majetkom a stanoví predkupné právo štátu pri ich predaji. Pôjde o precedens, aby štát ďalej preberal zodpovednosť za chybné rozhodnutia majiteľov veľkých podnikov. V štandardnom podnikateľskom prostredí chybné rozhodnutia vlastníkov znížia cenu spoločnosti, za ktorú môžu noví vlastníci podnik kúpiť a ďalej rozvíjať. Na Slovensku do tohto procesu zbytočne vstupuje štát.
Mnohoročné skúsenosti z viacerých krajín, vrátane nedávnej slovenskej minulosti, ukazujú, že štát je horším majiteľom podnikov ako súkromný sektor. Neuvážené či účelové finančné výpomoci konkrétnym podnikom zo strany štátu škodia konkurenčnému trhu. Vláda by sa mala orientovať na plošnú podporu podnikateľského prostredia, vytváranie podmienok na rozvoj ekonomických aktivít, a nie na podnikanie vo vlastnej réžii. To by bolo vhodným príspevkom vlády, aby Slovensko úspešne prekonalo hospodársku krízu, zastavilo rast nezamestnanosti a stagnovanie životnej úrovne obyvateľov.
