Rebríčky a kalkulačka daní z nehnuteľností 2015

Dane z nehnuteľností väčšina miest nezmenila

V roku 2015 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností v okresných mestách SR oproti predchádzajúcemu roku znížila o nepatrných 0,06 %. V 56 okresných mestách sa sadzby nemenili vôbec. K zvýšeniu sadzieb došlo v 15 sledovaných mestách, no s výnimkou Tvrdošína a Námestova išlo o zanedbateľné navýšenia v priemere menej než o 1 %. V Tvrdošíne vzrástli sadzby v priemere o 18,84 % a v Námestove o 6,94 %. Zaujímavosťou je, že hoci Tvrdošín medziročne zvýšil sadzby najvýraznejšie, naďalej ostáva mestom so 6. najnižším daňovým zaťažením. Pokles sadzieb zaznamenalo 6 miest, kde sadzby klesali v priemere o menej než 2%.

„Samosprávy zvyčajne upravujú sadzby daní z nehnuteľností v závere kalendárneho roka. Keďže sa však v novembri minulého roka konali voľby do samospráv, je možné, že časť samospráv nestihla prijať úpravy miestnych daní včas, resp. nechcela začať svoje funkčné obdobie prijímaním opatrení, ktoré sú medzi voličmi mimoriadne nepopulárne,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS. Ďalším faktorom, ktorý zabrzdil nárast sadzieb daní z nehnuteľností mohla byť priaznivejšia prognóza výberu daní na celoštátnej úrovni a teda očakávaný vyšší príjem samospráv z podielových daní. Z dlhodobého pozorovania vývoja daní z nehnuteľností vyplýva, že k výraznejším nárastom sadzieb sa samosprávy zvyčajne odhodlajú až v závere roka, ktorý nasleduje po komunálnych voľbách. Stalo sa tak v závere roku 2007, kedy samosprávy okresných miest zvýšili sadzby daní na rok 2008 v priemere o 14,5 % a rovnako na prelome rokov 2011 a 2012, kedy sadzby vzrástli o 12 %. Nebolo by preto prekvapením, ak by k podobnému výraznejšiemu zvýšeniu došlo v závere tohto roka s platnosťou na rok 2016.

Priemerné sadzby daní z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005, kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil. V rokoch 2008 až 2011 priemerná výška daní z nehnuteľností veľmi mierne klesala až na úroveň približne dvojnásobku sadzieb z roku 2004. V tomto a minulom roku dosiahla úroveň 2,42 násobku sadzieb z roku 2004.

Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.

Medziročný vývoj jednotlivých daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný nárast daň z bytov (priemerná výška 0,2239 €/m2, medziročná zmena +0,51 %) a daň z rekreačných stavieb (priemerná výška 0,6343 €/m2, medziročná zmena +0,36 %). Najvýraznejšie poklesli sadzby dane z ostatných nebytových priestorov (priemerná výška 0,8109 €/m2, medziročná zmena -0,70 %) a dane z ostatných stavieb (priemerná výška 1,4307 €/m2, medziročná zmena -0,67 %). Tak ako minulý rok, aj v tomto roku sme zaznamenali, že podnikateľské dane, čiže dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne klesali a dane pre občanov súvisiace s bývaním v priemere mierne vzrástli. Napriek tomu však podnikatelia naďalej platia za svoje nehnuteľnosti najviac – v priemere 2,2723 eur/m2 za výrobné priestory a 2,8834 eur/m2 za administratívne priestory, kým občania za domy a byty platia v priemere 0,2264 eur/m2, resp. 0,2239 eur/m2.

Tab.: Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2015

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky všetkých daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Gelnici, Sobranciach a Medzeve. V prvej desiatke prevažujú mestá východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili okresy Bratislavy, Senica a Košice.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2015

Pozn.:
[1] Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru
[2] Zmena pozície v rebríčku oproti predchádzajúcemu roku; „+“ znamená medziročný pohyb v rebríčku smerom nahor a naopak

Porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2015, rovnako ako minulý rok, zaplatil najmenej v Medzeve (580€), Medzilaborciach (850€) a Gelnici (927€). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6.449 €), Bratislave – Starom Meste (5.125 €) a Žiari nad Hronom (4.442 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Novom Meste nad Váhom (+5 %), kde by zaplatil 3.230 €. Medziročné zníženie dane by zaznamenal podnikateľ v Stropkove (-11,7 %), kde by zaplatil 1.355 € a vo Svidníku (-10 %), kde by zaplatil 1.176€. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.322 €, čo je o 2 eurá menej v porovnaní s minulým rokom.

Tab.: Rebríček miest podľa výšky dane pre podnikateľa s pozemkom o rozlohe 1500m2 a výrobnou halou o rozlohe 1000m2 (rok 2015)

Číselné údaje do aktuálnej databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Mestá s najvyššími a najnižšími sadzbami daní z nehnuteľností v roku 2015