Odchod do dôchodku sa neustále posúva k vyššiemu veku.Už onedlho budeme svedkami toho, že na pracoviskách nebude výnimkou stret až piatich generácií. Téma medziľudských vzťahov nebola nikdy dôležitejšia ako práve teraz.
Čo potrebuje (aj) naša krajina.
Sme svedkami toho, že odchod do dôchodku sa neustále posúva k vyššiemu veku. Demografický vývoj je iba jedným z dôvodov tohto fenoménu a už onedlho budeme svedkami toho, že na pracoviskách nebude výnimkou stret až piatich generácií. Aj z tohto dôvodu téma medziľudských vzťahov nebola nikdy dôležitejšia ako práve teraz.
Zo všetkých výziev, ktorým dnes manažéri a lídri musia čeliť, je najťažšou práve oblasť správania sa zamestnancov. Správanie je determinované vzťahmi a platí to aj opačne, vzťahy sú ovplyvňované správaním sa jednotlivcov ako i skupín. Táto téma je čoraz náročnejšia. Keď totiž voľakedy platilo zlaté pravidlo, že sa máme správať k iným tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám, dnes platí novšie, platinové pravidlo. Toto pravidlo hovorí o tom, že by sme mali iným preukazovať rešpekt tak, že sa k nim budeme chovať tak, ako to chcú oni.
Brené Brown vo svojej knihe The Power of Vulnerability (Sila zraniteľnosti) píše, že vzťahy sú dôvodom toho, prečo existujeme a že vzťahy dávajú zmysel nášmu životu. S týmto tvrdením sa nedá nesúhlasiť, veď ľudstvo od nepamäti žije vo „svorkách“, čo bolo jedným z najdôležitejších dôvodov, že sme vôbec ako živočíšny druh vznikli. Čím to teda je, že budovanie produktívnych vzťahov, či už je to v rodinách, na pracoviskách, v politike alebo v športe je také náročné? Bude to asi tým, čo hovorí môj najobľúbenejší citát od Roberta Zenda: „Ľudia majú iba jednu spoločnú vlastnosť – každý je iný“.
Zmysluplnou motiváciou by mohli byť priebežné výsledky jednej z najdlhších, ak vôbec nie najdlhšej štúdie ľudských životov. Štyri generácie vedcov Harvardskej univerzity študujú už 78 rokov život 724 mužov, k čomu začiatkom tohto storočia pridali aj ich životné partnerky a vyše 1300 potomkov. Z pôvodného počtu 724 mužov bolo do štúdie zaradených 268 študentov druhého ročníka Harvardskej univerzity (college) a 456 tínedžerov z tých najchudobnejších bostonských štvrtí. V takejto veľkej vzorke sa našli muži, ktorí urobili peknú kariéru, bol medzi nimi o.i. aj John F. Kennedy, ale i takí, ktorým sa veľmi nedarilo. To je možné povedať o oboch skupinách, tak študentoch Harvardu ako i mladých ľuďoch, ktorí na štúdium na Harvarde nemohli ani pomyslieť. Cieľom štúdie bolo zistiť, čo najviac ovplyvňuje kvalitu života. Pod kvalitným životom vedci rozumejú život naplnený šťastím a zdravím. Zrejme nikoho neprekvapí, že vplyvy ako fyzická aktivita, striedme požívanie alkoholu a vyhýbanie sa fajčeniu pozitívne vplývajú na zdravie. Ďalšími vplyvmi na zdravý dlhoveký život sú zrelá schopnosť vyrovnať sa s úspechmi aj neúspechmi, primeraná hmotnosť a stabilné manželstvo. U mužov z chudobnejších štvrtí bolo možné pozorovať vplyv vzdelania. Čím vzdelanejší boli títo muži, tým bola vyššia pravdepodobnosť, že prestali fajčiť, zodpovednejšie sa stravovali a vyhýbali sa nadmernému užívaniu alkoholu. Zatiaľ čo všetky vyššie zmienené faktory určite prispievajú k šťastnému a zdravému životu a k dožitiu vysokého veku, jednoznačne najväčší vplyv na šťastný a zdravý život má niečo, s čím vedci počas prvých desiatok rokov vôbec nepočítali. Najdôležitejším faktorom šťastného a zdravého života sa ukázali byť kvalitné vzťahy. Ľudia potrebujú kvalitné vzťahy nielen v rodine, ale dôležití sú aj dobrí priatelia a dobré vzťahy v komunite.
Komunity, v ktorých sa človek počas života pohybuje, sa menia. Začína sa to spolužiakmi a pokračuje spolupracovníkmi. Pokiaľ sa človek nevenuje koníčkom, ktoré ho spájajú s inými ľuďmi, prípadne nie je aktívny v občianskych iniciatívach rôzneho druhu, môže sa po odchode do dôchodku ocitnúť v situácii, že mu chýba významná časť zmyslu života. Platí to predovšetkým o ľuďoch, ktorí nemajú dobré, resp. žiadne rodinné vzťahy a pre workoholikov, ktorí si kvôli pracovnému preťaženiu nenašli čas na priateľov. Určite ste sa aj vy stretli s nejakým mrzutým dôchodcom, ktorý sa na všetko iba sťažoval, bol nešťastný a mal zdravotné problémy. Veľmi pravdepodobnou príčinou môže byť najväčší nepriateľ zdravého a šťastného života – samota. Samota naozaj zabíja. Nie náhodou sú samotky vo väzniciach považované za sprísnený režim. Aby nás hrozba samoty v dôchodku nestrašila, mali by sme včas myslieť na zadné kolieska a pripraviť sa na to, ako zmysluplne tráviť množstvo voľného času, ktoré po odchode do dôchodku budeme mať k dispozícii. Asi ťažko budeme počuť človeka na smrteľnej posteli hovoriť, že ľutuje, že nestrávil viac času v kancelárii alebo na inom pracovisku.
Možno ste si už položili otázku, čo vedie prezidenta PAS k tomu, aby sa venoval téme zdravého a šťastného starnutia. Som presvedčený, že táto téma bude čoraz dôležitejšia a nástojčivejšia. Náš dôchodkový systém je od dobrej kondície veľmi ďaleko a dokonca čelí ohrozeniu v podobe populistických snáh zafixovať vekovú hranicu odchodu do dôchodku ústavným zákonom. Zdraví, šťastní a aktívni dôchodcovia môžu byť totiž veľkým prínosom tak po stránke nákladov ako i prínosov. Takíto dôchodcovia menej zaťažujú systém zdravotného poistenia a prospievajú užitočnými občianskymi aktivitami. Vidím ešte obrovský potenciál v oblasti dobrovoľníctva, kde je veľký priestor na vytváranie dôležitých hodnôt. Dobrovoľníctvo je, mimochodom, ideálnou príležitosťou na vytváranie dobrých vzťahov. Pokiaľ sú ľudia v dôchodkovom veku šťastní a zdraví, mnohí z nich pokračujú či už v podnikaní alebo zamestnaní, a to nielen kvôli udržaniu životnej úrovne, ale jednoducho preto, lebo ich podnikanie a práca stále baví, napĺňa a nabíja energiou. Mnoho podnikov vo vyspelých ekonomikách si začína uvedomovať hodnotu skúseností, ktoré starší ľudia vrátane dôchodcov mnohokrát prinášajú a vyššia veková kategória začína byť v mnohých odvetviach viac oceňovaná. Nevyhnutnou podmienkou, aby to mohlo úspešne fungovať je, aby ľudia boli zdraví a šťastní. A keď si niekto povie, že moje predstavy sú v našich podmienkach príliš ambiciózne, resp. optimistické, je tu ešte jedna príležitosť, ako môžu zdraví a šťastní dôchodcovia pomôcť a dokonca prispieť k nielen svojmu šťastiu, ale i šťastiu iných. Tou príležitosťou je starostlivosť o vnúčatá. Nemyslím tým starostlivosť na plný úväzok, ale to, že každá mladá rodina prijme takúto výpomoc, najmä v čase prázdnin.
Čitateľ si môže teraz položiť otázku, prečo je budovanie dobrých vzťahov problém. Nuž, bude to asi preto, že ankety o tom, čo je pre mladých ľudí dôležité, sa od výsledkov zmienenej štúdie diametrálne líšia. Mladí ľudia chcú rýchlo zbohatnúť a byť slávnymi. Nemyslím si, že je to niečo nové. Takéto predstavy mali totiž aj mnohí mladí muži z Bostonu. Ich život však ukázal niečo iné. Je teda čas sa zamyslieť, či by sme nemohli do akejkoľvek obrazovky zízať trochu menej alebo či by sme nemohli zatelefonovať starému priateľovi alebo členovi rodiny, o ktorom sme už dlhšie nepočuli. Možnosti, ako budovať dobré vzťahy, sú nekonečné.
Dobré vzťahy priamo súvisia aj so základnými piliermi, o ktoré sa opiera PAS. Sú výsledkom dodržiavania zásad podnikateľskej etiky, otvorenosti a principiálnosti, solidárnosti a dodržiavania zákonov.
Ivan Košalko, Prezident PAS
