Uplynulý rok bol vo výraznej miere poznačený pandémiou a rôznymi opatreniami, ktoré boli zavedené proti jej šíreniu. Tieto opatrenia sa týkajú aj činnosti súdov, ktorá bola v marci 2020 prerušená a následne bolo vydané odporúčanie na odklad všetkých súdnych pojednávaní, najmä ak sa netýkajú maloletých alebo trestných väzobných vecí.
Zo súdnych štatistík vyplýva, že na okresných súdoch bol prepad oproti roku 2019 v obchodnej agende až o 30%.
Aj z týchto dôvodov realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) a Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory, začiatkom marca, rýchly prieskum medzi podnikateľmi na tému vymožiteľnosti práva v SR vo vzťahu k obmedzeniam činnosti súdov. Zaujímalo nás ako tieto obmedzenia ovplyvňujú podnikateľov a zároveň ako sa podnikatelia so situáciou vyrovnávajú a či používajú alternatívne možnosti súdneho konania.
Podnikatelia ako prvé odpovedali na otázku ohľadom toho, ako protipandemické opatrenia ovplyvňujú ich súdne spory. Viac ako polovica (50,7%) podnikateľov odpovedala, že tieto opatrenia nijako neovplyvňujú ich súdne spory. Zvyšní podnikatelia (49,3% – z toho 17,4% mierne negatívne, 14,5% negatívne a 17,4% úplne negatívne) pocítili v tomto smere negatívny vplyv protipandemických opatrení.
Čo sa týka vplyvu protipandemických opatrení na právnu istotu podnikania, podnikatelia to vnímajú nasledovne: 35,7% podnikateľov – negatívne; 25,7% – mierne negatívne; 18,6% – úplne negatívne a 20% – vplyv na právnu istotu nepocítili.
Protipandemické opatrenia taktiež negatívne ovplyvnili aj vymožiteľnosť práva pred súdom. Negatívny vplyv pocítilo 60,3% (z toho 22,1% mierne negatívne, 20,6% negatívne, 17,6% úplne negatívne) podnikateľov. Zvyšných 39,7% podnikateľov vplyv opatrení na vymožiteľnosť práva pred súdom nepocítilo.
Až 90% (z toho 50% určite áno a 40% skôr áno) podnikateľov považuje vymožiteľnosť práva na Slovensku za prekážku podnikania. 10% (z toho 5,7% skôr nie a 4,3% určite nie) podnikateľov to ako prekážku pri podnikaní nevidí.
V minulom roku z dôvodu pandemických opatrení malo odročené pojednávania až 35,7% podnikateľov. Pojednávanie neodročili len 10% podnikateľom. Viac ako polovice (54,3%) podnikateľov sa tento problém netýka, nakoľko nemali plánované žiadne pojednávania.
Takmer polovica (43,10%) podnikateľov odročenie pojednávaní nerieši a čaká na súdne konanie. 3,4% podnikateľov sa už dohodli mimosúdne a 1,7% podnikateľov si dohodlo rozhodcovskú doložku. Zvyšných 55,2% podnikateľov sa táto situácia netýkala.
Za posledný rok použilo rozhodcovskú doložku v zmluve týkajúcej sa domáceho obchodného vzťahu len 7,1% podnikateľov. Ostatných 92,9% doložku nepoužilo.
Tí, čo doložku použili, tak použili pravidlá niektorého zo stálych rozhodcovských súdov na Slovensku. Ad hoc arbitrážne pravidlá a pravidlá zahraničnej arbitrážnej asociácie (ICC, VIAC..) nepoužil nikto.
V priebehu posledných troch rokov použilo rozhodcovskú doložku v zmluve týkajúcej sa medzinárodného obchodného vzťahu taktiež len 7,1% podnikateľov. Zvyšných 92,9% túto doložku nepoužilo.
Tí, ktorí túto doložku v priebehu posledných troch rokoch použili, konkrétne použili Pravidlá niektorého zo stálych rozhodcovských súdov na Slovensku – 71,4% alebo Pravidlá zahraničnej arbitrážnej asociácie (ICC, VIAC…) – 28,6%. Ad hoc arbitrážne pravidlá podnikatelia nepoužili.
Čo sa týka dôvery voči rozhodcovským súdom na Slovensku, podnikatelia odpovedali nasledovne: a.) dôveruje im 18,5% (z toho 17,1% skôr dôverujem a 1,4% plne dôverujem) podnikateľov, b.) nedôveruje im 38,5% (z toho 21,4% skôr nedôverujem a 17,1% vôbec nedôverujem) podnikateľov a c.) nevedelo, respektíve nemá skúsenosť 42,9% podnikateľov.
Podnikatelia, ktorí za posledný rok použili pravidlá niektorého zo stálych rozhodcovských súdov na Slovensku, išlo najmä o pravidlá Rozhodcovského súdu SOPK (44,4%). 33,3% podnikateľov využilo pravidlá Rozhodcovského súdu SAK a 22,2% podnikateľov využilo pravidlá iného stáleho rozhodcovského súdu.
Tí, ktorí využili Rozhodcovský súd SAK, urobili tak najmä preto, že RS SAK považujú za najtransparentnejší stály RS na Slovensku (75% podnikateľov), nemajú dobré skúsenosti s inými RS (25% podnikateľov) a pre iné dôvody (25% podnikateľov).
Odpoveď nám poskytlo 70 podnikateľov, z toho: 32,9% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€, 31,4% podnikateľov s obratom do 100 000€, 27,1% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€ a 8,6% podnikateľov s obratom väčším ako 30 000 000€.
Takmer polovica (44,3%) oslovených podnikateľov zamestnáva 1-9 zamestnancov. O niečo menej (30%) podnikateľov zamestnáva 10-49 ľudí. Nikoho nezamestnáva 11,4% podnikateľov. 5,7% podnikateľov zamestnáva 50-249 ľudí. Taký istý počet (5,7%) podnikateľov zamestnáva aj 250-999 ľudí. Viac ako 1000 zamestnancov má len 2,9% podnikateľov.
V prieskume bol zastúpený každý kraj. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj (45,7%). Za ním nasledoval Trnavský kraj (20%) a Trenčiansky kraj (15,7%). Rovnaké zastúpenie mali podnikatelia z Žilinského, Prešovského a Košického kraja (14,3%). Najmenej zastúpení boli podnikatelia z Nitrianskeho kraja (12,9%) a Banskobystrického kraja (11,4%).
Prieskumu sa zúčastnilo dokopy 95,7% právnických osôb – podnikateľov a 4,3% živnostníkov.
