Štát sa z prvej vlny korony nepoučil, v druhej vlne jeho pomoc nebola efektívnejšia, rýchlejšia ani menej byrokratická

PAS zrealizovala v priebehu mája a decembra 2020 rýchle prieskumy medzi podnikateľmi s rovnakými otázkami, pričom z porovnania vyplynuli nasledovné výsledky.

Zároveň je potrebné konštatovať, že v prieskume sa nemuselo odraziť zvýšenie pomoci v rámci Prvá pomoc PLUS, nakoľko táto pomoc sa realizovala až počas prieskumu, resp. po jeho skončení.

Pri porovnávaní opatrení, ktoré prijali podnikatelia v reakcii na vývoj trhu a obmedzenia, ktoré súvisia s koronavírusom môžeme povedať, že počas prvej vlny boli prvé tri najčastejšie opatrenia

  • čerpanie rezerv, ktoré si vytvorili v minulosti (63,9%),
  • obmedzenie investícií (59,3%) a
  • obmedzenie nákupu bežných tovarov a služieb (45,4%).

Počas druhej vlny sa toto poradie mierne zmenilo a podnikatelia preferovali

  • obmedzenie investícií (50,6%),
  • obmedzenie nákupu bežných tovarov a služieb (48,2%) a
  • čerpanie rezerv, ktoré si vytvorili v minulosti (42,4%).

Keď porovnáme, ktoré formy pomoci štátu podnikatelia využili, môžeme skonštatovať, že aj v prvej aj v druhej vlne veľká časť podnikateľov pomoc nevyužila (1. vlna = 67,3% podnikateľov a 2. vlna = 62,4% podnikateľov).

Počas prvej vlny podnikatelia najviac využili Opatrenie 1: Pomoc zamestnávateľom a Opatrenie 3B: Kurzarbeit (10,9%). V druhej vlne nastala výrazná zmena vo využívaní Opatrenia 3B: Kurzabreit, ktoré oproti prvej vlne výrazne vzrástlo (22,4%). Podnikatelia taktiež využili Opatrenie 6: Dotáciu na nájomné (8,2%).

Výsledky počas prvej vlny:

Výsledky počas druhej vlny:

Podnikatelia počas prvej vlny označili 3 hlavné dôvody, prečo dotácie od štátu nevyužívajú

1)    nízka úroveň poskytovanej pomoci (35,18%); 2)    nesplnenie podmienok (34,25%); a  3) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (33,32%).

Počas druhej vlny bola najviac označovaná možnosť,

1) nepotrebujeme, nakoľko nedošlo k výraznému poklesu tržieb (42,36%); 2) zložitosť systému a problém sa v ňom orientovať (37,65%), 3) nízka úroveň poskytovanej pomoci (32,94%).

Podnikatelia, ktorí v prvej vlne, využívali a využívajú niektorú z foriem pomoci od štátu, označili za hlavné problémy najmä

1) nízku úroveň poskytovanej pomoci (32,4%); 2) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (31,47%) a 3) vysokú administratívnu náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (29,62%).

V druhej vlne sa tieto problémy nijako zásadne nezmenili. Na prvom mieste aj naďalej ostala

1) nízka úroveň poskytovanej pomoci (37,65%); 2) vysoká administratívna náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti  (29,41%) a 3) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce(27,06%).

Podnikatelia sú aj naďalej toho názoru, že vláda dobre nezvláda priebeh krízovej situácie, že pomoc podnikateľom je pomalá, neefektívna a nedostatočná.

Značne sa zmenil pohľad podnikateľov na opatrenia, ktoré vydáva Hlavný hygienik SR. Počas prvej vlny sa 54,2% podnikateľov vyjadrilo, že zavádzané opatrenia sú jasné a jednoznačné, pričom počas druhej vlny sa tento počet zmenšil na 27,4% podnikateľov. Z tohto výsledku vyplýva, že podnikatelia sú čím ďalej, tým viac zmätení z prijímaných opatrení. Môže za to najmä to, že opatrenia sa menia už pomaly zo dňa na deň a nič sa nedá jasne predvídať.

Výsledky počas prvej vlny:

Výsledky počas druhej vlny:

Prieskum z mája 2020 nájdete TU a prieskum z decembra TU.

Tento výstup je súčasťou projektu inštitútu INEKO, ktorý finančne podporuje organizácia Center for International Private Enterprise (CIPE).

Mohlo by vás zaujímať