Nespokojnosť podnikateľov s podnikateľským prostredím na Slovensku pretrváva aj naďalej. Ich negatívny pohľad na stav v akom je podnikateľské prostredie sa ani v druhom polroku 2019 nezmenil. Pravda je taká, že za 2. polrok 2019 sa index podnikateľského prostredia znížil o -2,64%. Z výsledkov vyplýva, že trend zmierňujúceho sa negatívneho pohľadu podnikateľov sa zvrátil. V 1. polroku 2019 bol negatívny pohľad na podnikateľské prostredie o 0,4% lepší ako v II. polroku 2019.
Podnikatelia za top bariéru v podnikaní za druhý polrok 2019 označili vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-8,37%), efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci (-6,30%), byrokraciu (-5,63%) a uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-5,43%). Za nimi nasledujú funkčnosť politického systému v štáte (-4,86%), zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov, úroveň korupcie na úradoch a výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu (-4,38%) a pracovnoprávna legislatíva (-4,33%).
V druhom polroku 2019 hodnotili podnikatelia kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (-2,79%) o 2,6% lepšie oproti predošlému polroku (-5,39%). Taktiež hodnotia lepšie aj likviditu, cash-flow, plnenie záväzkov podniku (0,63%), ktoré mali v minulom období hodnotu (-0,70%). Oproti 1. polroku 2019 hodnotili podnikatelia výrazne lepšie systém riadenia, manažment ľudských zdrojov (1,97% oproti 0,66% za 1. polrok 2019). Zlepšenie môžeme vidieť aj pri legislatíve, ktorá upravuje odvody (-2,60%) a to o 1,3% oproti predchádzajúcemu polroku (-3,90%).
Do záporných čísel (-0,77%) sa v sledovanom polroku dostala regulácia cezhraničného obchodu (clá, licencie, povolenia, a pod.). Podobne je na tom aj prístup k finančným zdrojom (úvery, kapitálový trh, a pod.), ktorý klesol z hodnoty (0,35% za 1. polrok 2019) na hodnotu (-1,2% za 2. polrok 2019). V záporných číslach (-1,97%) opäť zostala funkčnosť štátnych inštitúcií (kataster, daňové úrady,…).
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom polroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete TU.
IPP za 2. polrok 2019 dosiahol úroveň 41,56 bodu, čo je oproti predchádzajúcemu polroku o 1,13 bodu menej (42,69 bodov za 1. polrok 2019). Index v roku 2001 začínal na 100 bodoch, pričom dnes má hodnotu necelých 42 bodov. Z uvedeného vyplýva, že podnikatelia sú stále vysoko negatívne naladení v hodnotení podnikateľského prostredia oproti minulosti.
Podnikatelia sú toho názoru, že na rozvoj podniku má negatívny dopad najmä byrokracia. Negatívne vnímajú aj policajné zložky, v ktorých sa neudiali žiadne zmeny a riešenie prípadov sa ťahá veľmi dlhú dobu.
Z komentárov podnikateľov vyberáme:
„Zákony a predpisy prestávajú byť zrozumiteľné aj pre zainteresovaných. Najviac vzrástla kvalita pri zakrývaní rozkrádania najrôznejších dotačných zdrojov, odchytení boli len tí, ktorí boli nedôslední pri zakrývaní vlastnej činnosti, niektorých organizátorov s uznaním komentovali dokonca aj médiách.“
Hodnotenie zákonov za 2. polrok 2019
Z legislatívy majú podnikatelia za to, že podnikateľské prostredie najviac poškodí novela zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií (-54,67 bodu), ktorým sa zaviedol trvalý a zdvojnásobený bankový odvod. Taktiež negatívne hodnotili novelu zákona o minimálnej mzde (-44,53 bodu), ktorým sa zaviedol automat naviazaný na priemernú mesačnú mzdu dva roky dozadu a novelu zákonníka práce, ktorou sa zvyšuje dĺžka základnej výmery dovolenky na päť týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa (-9,82 bodu).
Na druhej strane ocenili novelu obchodného zákonníka, ktorej cieľom je v záujme ochrany najmä malých a stredných podnikateľov, bojovať proti daňovým podvodom vytvorením podmienok na potieranie nečestných praktík pri likvidáciách obchodných spoločností, ale aj zavedenie a zefektívnenie funkčného prepojenia verejných registrov týkajúcich sa podnikateľského sektora (39,66 bodu). Podobne hodnotili aj zákon o zálohovaní jednorázových obalov na nápoje, snahou ktorého je znížiť množstvo voľne odhodeného odpadu v prírode (38,18 bodu). Pozitívne hodnotili taktiež novelu zákona o dani z príjmov, ktorej úlohou je zjednodušiť výpočet základu dane pre malé a stredné podniky a znížiť ich administratívne zaťaženie a novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá spočíva v znížení sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % na noviny, časopisy a periodiká.
Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.
Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 69. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom polroku 2019, čo predstavuje horizont 19 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
Vývoj a hodnotu Indexu podnikateľského prostredia si môžete pozrieť TU.
