Opatrenia, ktoré počas pandémia zaviedla vláda SR, aby sme predišli jej šíreniu, zasiahli všetky oblasti podnikania. Zmeny nastali takmer v každej sfére. Na to, aby sa podnikateľom podarilo udržať čo najviac pracovných miest a minimalizovať negatívne dopady na ich podniky, museli prijať rýchle opatrenia. Zo strany podnikateľov je cítiť nedôveru voči štátu. Od žiadania pomoci ich odrádzala najmä administratívna náročnosť, nízka úroveň poskytovanej pomoci, ale aj nezrozumiteľný, komplikovaný a pomalý spôsob, akým sa pomoc dostáva k podnikateľom.
V priebehu mája pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) prieskum o stave podnikania dva mesiace po zavedení karantény. PAS zaujímalo, aký názor majú podnikatelia na opatrenia, ktoré prijala vláda na riešenie vzniknutej situácie.
Podnikateľov sme sa pýtali, ktoré opatrenia prijali v reakcii na vývoj trhu a obmedzenia súvisiace s koronavírusom. Odpovedali nasledovne: a.) 63,9% – čerpáme rezervy, ktoré sme si vytvorili v minulosti, b.) 59,3% – obmedzili sme investície, c.) 45,4% – obmedzili sme nákup bežných tovarov a služieb, d.) 35,2% – časť zamestnancov odišla na dovolenku, OČR, PN, resp. má neplatené voľno, e.) 23,1% – znížili sme mzdy a odmeny zamestnancom, f.) 18,5% – odložili sme platby za faktúry dodávateľov, g.) 16,7% – znížili sme počet zamestnancov, h.) 14,8% – časť zamestnancov začala pracovať na skrátený úväzok, i.) 13,9% – požadujeme odklad splátky úverov a j.) 12% – nemuseli sme prijať žiadne úsporné opatrenia. Zvyšných 6,3% uviedli iné opatrenia, ktoré museli prijať v tejto situácii.
Firmy majú možnosť využiť zo strany štátu rôzne formy pomoci. My uvádzame:
Opatrenie 1: Pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR – príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 1100 eur mesačne = využílo ju 10,9% z respondentov.
Opatrenie 2: Pomoc SZČO, ktoré museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo im poklesli tržby o najmenej 20 % (resp. 10 % v marci) – príspevok v závislosti od poklesu tržieb = využilo ju 7,9% z respondentov.
Opatrenie 3A: Kurzarbeit – pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie – príspevok na mzdu zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 880 eur mesačne = využilo ju 8,9% z respondentov.
Opatrenie 3B: Kurzarbeit – pomoc zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie – paušálny príspevok na mzdy v závislosti od poklesu tržieb = využilo ju 10,9% z respondentov.
Opatrenie 4: Pomoc SZČO a jednoosobovým s.r.o., ktoré od 13. 03. 2020 nemajú žiaden iný príjem – paušálny príspevok 105 eur za marec, resp. 210 eur za apríl a máj = nevyužil ju žiadny z respondentov (0%).
Až 67,3% z respondentov nevyužilo ani jednu z týchto foriem pomoci.
Iba 24,4% podnikateľov (z tých, ktorí zatiaľ nevyužívajú ani jednu formu pomoci zo strany štátu) v budúcnosti plánujú požiadať o niektorú z uvedených foriem pomoci. O niečo viac (36,7%) podnikateľov, ktorí pomoc nevyužívajú, ju neplánujú využívať ani v budúcnosti. Zvyšných 38,9% podnikateľov ešte nevie, či o pomoc zo strany štátu požiadajú.
Tí, ktorí nevyužívajú žiadnu z uvedených dotácií štátu na pomoc firmám, ktoré postihla koronakríza, označili ako hlavné dôvody nevyužívania: a.) nízka úroveň poskytovanej pomoci (35,18% áno, 12,02% nie), b.) potrebujem pomoc, ale nespĺňam podmienky (34,25% áno, 18,51% nie), c.) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (33,32% áno, 10,18% nie), d.) zložitosť systému, mám problém sa v ňom orientovať (28,7% áno, 18,51% nie), e.) vysoká administratívna náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (28,69% áno, 18,51% nie), f.) nedostatok informácií o možnostiach podpory (26,54% áno, 24,99% nie), g.) nepotrebujem pomoc, nedošlo k výraznému poklesu tržieb (22,22% áno, 30,55% nie), h.) čakám na poslednú chvíľu s podaním žiadosti (9,25% áno, 35,17% nie) a i.) odradil ma záväzok udržať pracovné miesto po dobu dvoch mesiacov (9,24% áno, 33,39% nie).
Z ostatných dôvodov, ktoré podnikatelia uviedli uverejňujeme: nedôvera k štátu, dostatočne sme sa pomoci štátu nevenovali, zatiaľ sa nás situácia citeľne nedotkla, obavy z nasledujúcich kontrol a povinností zo strany štátu, pomoc je minimálna a mnohé ďalšie…
Podnikatelia, ktorí využívajú niektorú z dotácií zo strany štátu, uviedli na základe svojich skúseností, hlavné problémy v systéme pomoci: a.) nízka úroveň poskytovanej pomoci (32,4% áno, 5,54% nie), b.) pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napr. úradov práce (31,47% áno, 7,4% nie), c.) vysoká administratívna náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti (29,62% áno, 12,03% nie), d.) zložitosť systému, mám problém sa v ňom orientovať (26,84% áno, 12,02% nie), e.) reštriktívne podmienky nároku na pomoc (24,99% áno, 10,17% nie), f.) slabá informovanosť o možnostiach pomoci (18,51% áno, 15,73% nie) a g.) nie je tam žiadny zásadný problém (9,2% áno, 17,59% nie).
Viac ako polovica (70,4% – z toho 43,5% skôr nie a 26,9% rozhodne nie) podnikateľov si myslí, že vláda krízovú situáciu a pomoc vo vzťahu k podnikateľom nezvládla. Zvyšných 29,7% ( z toho 26,9% skôr áno a 2,8% rozhodne áno) podnikateľov si myslí opak.
Pomoc zo strany štátu je podľa 83,3% (z toho 42,6% rozhodne nie a 40,7% skôr nie) podnikateľov pomalá. Iba 16,6% (z toho 15,7% skôr áno a 0,9% rozhodne áno) podnikateľov tvrdí, že štátna pomoc podnikateľom je rýchla.
Drvivá väčšina podnikateľov (83,4% – z toho 55,6% skôr nie a 16,7% rozhodne nie) tvrdí, že pomoc podnikateľom nie je vôbec efektívna. Zvyšných 16,7% podnikateľov si myslí, že pomoc zo strany štátu je efektívna.
Zo všetkých opýtaných podnikateľov si iba 16,8% myslí, že pomoc zo strany štátu smerom k podnikateľom je dostatočná. Naopak, pre zvyšných 83,2% (z toho 48,6% rozhodne nie a 34,6% skôr nie) podnikateľov pomoc nie je dostatočná.
Viac ako polovica (54,2% – z toho 47,7% skôr áno a 6,5% rozhodne áno) podnikateľov sú toho názoru, že opatrenia zo strany Hlavného hygienika SR sú jasné, jednoznačné a zrozumiteľné. Podľa 45,8% (z toho 29% skôr nie a 16,8% rozhodne nie) podnikateľov sú opatrenia nejasné, nejednoznačné a nezrozumiteľné.
Takmer polovica (48,6% – z toho 40% skôr áno a 8,6% rozhodne áno) podnikateľov sú za to, že pokuty za porušenie proti epidemiologických opatrení sú primerané. Zvyšných 51,4% (z toho 32,4% skôr nie a 19% rozhodne nie) podnikateľov ich za adekvátne nepovažuje.
Nadpolovičná časť (51,4% – z toho 35,9% skôr nie a 15,5% rozhodne nie) podnikateľov sú toho názoru, že kontroly zo strany úradu verejného zdravotníctva nie sú primerané. O niečo menej (48,5% – z toho 41,7% skôr áno a 6,8% rozhodne áno) podnikateľov tieto kontroly považujú za primerané.
Až 81,3% (z toho 46,7% skôr áno a 34,6% rozhodne áno) podnikateľov si myslí, že by bolo potrebné otvoriť čo najskôr materské, základné ale aj stredné školy. Zvyšných 18,7% (z toho 16,8% skôr nie a 1,9% rozhodne nie) sú proti otváraniu škôl v čo najbližšej dobe.
Vzhľadom na to, aké dôsledky zanechala pandémia plánuje viac ako polovica (51,8% – z toho 37% skôr áno a 14,8% rozhodne áno) podnikateľov zmeniť svoj podnikateľský model. Zvyšná takmer polovica (48,2% – z toho 38,9% skôr nie a 9,3% rozhodne nie) podnikateľov si svoj podnikateľský model ponechá aj naďalej.
Tí, ktorí model zmenili alebo ho zmeniť plánujú, uviedli nasledujúce možnosti: a.) 64,7% – posilnenie online komunikácie s klientmi, b.) 45,6% – inovácia produktov, c.) 35,3% – posilnenie online komunikácie medzi zamestnancami, d.) 32,4% – posilnenie online komunikácie s dodávateľmi, e.) 29,4% – inovácia postupov výroby, napríklad zvýšenie automatizácie, f.) 9% – iné zmeny v modeli podnikania.
Vzhľadom na udržateľnosť verejných financií je podľa podnikateľov potrebné: a.) 76,9% – znížiť počet zamestnancov vo verejnej sfére, b.) 65,7% – zrušiť vlaky zadarmo, zdobrovoľniť rekreačné poukazy, c.) 63,9% – zrušiť 13. dôchodky, d.) 43,5% zmraziť platy vo verejnej sfére, e.) 39,8% – zrušiť strop na dôchodkový vek, f.) 14,4,% – uviedli iné opatrenia, g.) 13% – zrušiť skorší odchod do dôchodku pre ženy s deťmi a podľa h.) 1,9% – netreba žiadne úsporné opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií.
Odpoveď nám poskytlo 108 podnikateľov. V prieskume sa zúčastnilo 33,6% podnikateľov s obratom do 100 000€, 33,6% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 22,4% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 10,3% podnikateľov s obratom nad 30 000 000€.
Podnikatelia, ktorých sme oslovili zamestnávajú rôzne počty ľudí. Najviac podnikateľov (47,2%) zamestnáva 1 až 9 ľudí. 20,4% podnikateľov zamestnáva 10 až 49 ľudí. Podnikateľov, ktorí nezamestnávajú nikoho, bolo v prieskume 13,9%. O niečo menej (10,2%) podnikateľov zamestnáva 50 až 249 ľudí. 5,6% podnikateľov zamestnáva 250 až 999 zamestnancov. Zvyšných 2,8% podnikateľov zamestnáva 1000 a viac ľudí.
V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (47,2%). Za ním nasledovali s rovnakým zastúpením Trnavský a Prešovský kraj (25%). Ďalej nasledoval Košický kraj (23,1%) a Trenčiansky kraj (19,4%). Firmy mali v prieskume rovnaké zastúpenie aj z Nitrianskeho, Žilinského a Banskobystrického kraja (14,8%).
Prieskumu sa zúčastnilo 92,5% právnických osôb – podnikateľov a zvyšných 7,5% živnostníkov.
