Podľa článku Milana Kuruca, na Slovensku nemáme nedostatok pracovných síl a máme nízke mzdy, lebo zlí zamestnávatelia ich nechcú zvýšiť. Namiesto toho chcú doviezť viac cudzincov.
Nerozumiem tomuto volaniu po vyšších mzdách v časoch rekordne rýchleho rastu reálnych aj nominálnych miezd. Mzdy rastú už niekoľko rokov rýchlejšie ako produktivita práce, čo dlhodobo nie je udržateľné a tlačí to na vyššiu infláciu. Ak chce autor Milan Kuruc napriek tomu ešte rýchlejší rast miezd, v skutočnosti volá po vyšších cenách, ktoré všetkým ľuďom znehodnotia príjem aj úspory.
Tiež nerozumiem jeho rozdeľovaniu ľudí na dobrých zamestnancov a zlých zamestnávateľov. V skutočnosti tieto dve skupiny potrebujú spolupracovať, nie bojovať medzi sebou. O mzdách v konečnom dôsledku rozhodne ponuka a dopyt.
Autor tiež uvádza štatistiku Eurostatu o voľných pracovných miestach ako dôkaz, že nedostatok pracovných síl sú len fámy. Táto štatistika uvádza za 1. kvartál 2018 naozaj „len“ 24-tisíc voľných pracovných miest. Je to síce najviac od predkrízového obdobia, ale v pomere k celkovému počtu pracovných miest v medzinárodnom porovnaní stále málo.
Ak sa však pozrieme na čísla z úradov práce, zistíme, že nahlásených voľných pracovných miest je za jún vyše 82-tisíc, čo je historicky najviac. Ide o tvrdé dáta, ktoré nemožno ignorovať (neviem, prečo Eurostat eviduje nižšie čísla). O tieto miesta domáci zamestnanci často nejavia záujem a zamestnávatelia ich nahlasujú, aby mohli hľadať pracovníkov v zahraničí. Ich počet posledných pár rokov prudko rastie.
Nedostatok pracovných síl potvrdzuje aj European Business Survey, kde viac než tretina firiem v priemysle a zhruba pätina v službách na Slovensku hlási nedostatok pracovníkov ako hlavný faktor obmedzujúci ich produkciu. Ešte pred 4 rokmi to bolo len okolo 5 %.
Tvrdenie, že podnikatelia chcú tento stav riešiť len dovozom cudzincov, je nekorektné. Anketa PAS a INEKO, ktorú autor kriticky cituje, uvádza na prvom mieste zvyšovanie efektívnosti (68 % firiem), potom hľadanie pracovnej sily v zahraničí (50 %), odmietanie zákaziek (38 %) či zamestnávanie znevýhodnených skupín, napríklad dlhodobo nezamestnaných, rodičov na materskej dovolenke alebo Rómov (19 %).
Na záver malá rada. Ak autor naozaj chce, aby mali ľudia vyššie mzdy (čo chcem aj ja), odporúčam mu volať po kvalitnejšom vzdelávaní, nižšej korupcii, lepšom podnikateľskom prostredí, stabilnejších verejných financiách, nezávislejších inštitúciách a napríklad aj po riadenej imigrácii, aby k nám prichádzali ľudia s vyššou produktivitou, ktorí môžu nové pracovné miesta aj vytvárať, nie len zaberať.
Peter Goliaš, riaditeľ INEKA a člen Rady PAS
