V súčasnosti čelia podnikatelia ako stav bezprecedentnej situácii, hrozbe hromadného zániku malých a stredných podnikateľov a dlhodobého poškodenia veľkých podnikateľov. Pandémia vírusu zaskočila vládu a samosprávu nepripravených, bez reálnych plánov ako situáciu riešiť a prekonať.
V priebehu marca pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) prieskum o ekonomických opatreniach v hospodárstve v súvislosti s pandémiou vírusu. PAS zaujímalo, akým spôsobom ovplyvňuje pandémia podnikanie na Slovensku a aké opatrenia je nutné zaviesť, aby malí a strední podnikatelia neskrachovali a naďalej mohli fungovať.
Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že až 94 ,6% podnikateľov (z toho 62,4% rozhodne áno a 32,2% skôr áno) si myslí, že ak bude karanténa pre koronavírus trvať dlhšie ako jeden až dva mesiace, bude to pre mnohé firmy a živnostníkov znamenať koniec biznisu a pre zamestnancov prepúšťanie.
Viac ako polovica podnikateľov (53,7% – z toho 25,4% rozhodne áno a 28,3% skôr áno) sa vyjadrila tak, že ak budú súčasné obmedzenia trvať dlhšie ako jeden mesiac, bude ohrozená existencia ich firmy. Pre 35,6% je táto hrozba menej bezprostredná. Pre 10,7% nie je aktuálna.
S tým, že by s vláda mala zaručiť za úvery/leasingové nájmy pre malé a stredné podniky, aby im pomohla prekonať krízu okolo nového koronavírusu súhlasí 82,9% (z toho 48,8% rozhodne áno a 34,1% skôr áno) podnikateľov.
Väčšina podnikateľov (80%) si myslí, že je správne ak vláda na niekoľko týždňov plošne zatvorila obchody, reštaurácie, atď. Zvyšných 20% si myslí, že plošné zatváranie na niekoľko týždňov nie je správne.
Podnikatelia na zmiernenie dopadov opatrení súvisiacich s epidémiou koronavírusu prijali rôzne opatrenia:
a) 57,6% podnikateľov čerpá rezervy, ktoré si vytvorili v minulosti, b) 56,6% podnikateľov obmedzilo investície, c) 56,1% podnikateľov obmedzilo nákup bežných tovarov a služieb, d) 38% podnikateľom sa dohodla so zamestnancami na dovolenke, OČR resp. majú neplatené voľno, e) 23% podnikateľov odložilo platby za faktúry dodávateľom, f) 21,5% podnikateľov znížilo mzdy a odmeny zamestnancom, g) 18,5% podnikateľov požiadalo o odklad splátky úverov, h) 16% podnikateľov znížilo počet zamestnancov, i) 14,1% podnikateľov sa dohodlo na skrátenom úväzku so zamestnancami a j) 11,2% podnikateľov neprijalo žiadne úsporné opatrenia.
Ak súčasná situácia potrvá dlhšie ako mesiac, podnikatelia príjmu nasledovné úsporné opatrenia: a) 63,9% obmedzí investície, b)60% obmedzí nákup bežných tovarov a služieb, c) 51,7% bude čerpať rezervy, ktoré si vytvorili v minulosti, d) 42% zníži mzdy a odmeny zamestnancom, e) 41,5% zníži počet zamestnancov, f) 39,5% odloží platby za faktúry dodávateľom, g) 37,6% požiada o odklad splátky úverov, h) 37,6% sa dohodne s časťou zamestnancov na dovolenke, OČR resp. neplatenom voľne, i) 29,3% sa dohodne so zamestnancami na skrátenom úväzku a j) len 4,9% nepredpokladá prijatie žiadnych úsporných opatrení.
Pýtali sme sa podnikateľov aké opatrenia by mala vláda prijať, ktoré by im pomohli najviac. Hlasovali nasledovne: a) 68,8% – dočasne zrušiť platby sociálnych a zdravotných odvodov SZČO za marec, apríl a máj tohto roku, b) 68,8% – oslobodiť výplaty zamestnancov postihnutých podnikov od sociálnych a zdravotných odvodov a dane z príjmu, c) 63% – odložiť splátky úverov/leasingov, za ktoré by ich klienti neboli trestaní zápisom v úverovom registri a úrokom či doplatkami navyše, d) 53,7% – možnosť čerpania prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov na krytie dopadov krízy,
e) 47,8% – predĺženie termínu daňových priznaní všetkých daňovníkov, nielen nepodnikateľov do konca júna, f) 45,4% – rýchle bezúčelové úvery (od 10 000€ do 350 000€) od štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, g) 43,4% – zrušiť platby preddavkov z dane z príjmov, h) 40% – zníženie počtu kontrol, čím dá štát najavo, že podnikatelia majú momentálne veľké problémy, i) 37,1% – zavedenie systému na kontinuálne odstraňovanie byrokratickej záťaže, j) 34,6% – zjednodušené podmienky na poskytovanie príspevku na udržanie pracovného miesta, k) 34,1% – zrušenie povinných rekreačných poukazov, l) 33,2% – zrýchlenie možnosti odpisu daňovej straty zo štyroch rokov na jeden, m) 33,2% – zrušenie trinástych dôchodkov,
n) 23,9% – dočasne znížené ceny elektriny pre firmy s tým, že časť ceny takzvanú TPS, zaplatí štát, e) 23,4% – zmena v podmienkach opatrovania člena rodiny (OČR), f) 22% – zrušenie bankového odvodu, g) 20% – zrušenie vzorca na výpočet minimálnej mzdy ako 60% priemernej mzdy za predchádzajúce 2 roky, h) 20% – zrušenie stropu na dôchodkový vek, i) 19,50% – zrušenie naviazania príplatkov na minimálnu mzdu, j) 19% – zníženie minimálnej mzdy a jej naviazanie na pridanú hodnotu, k) 16,6% – zavedenie resp. rozšírenie inštitútu kurzarbeit, l) 16,1% – zavedenie systematickej podpory investovania podnikov do fixných aktív – „daňový superodpis“ a zrýchlené odpisovanie, m) 13,2% – predĺženie lehoty na zaplatenie colného dlhu zo súčasných 10 dní na 30 až 40 dní a n) 5,9% – zrušenie dlhšej výmery dovolenky pre zamestnancov nad 33 rokov starajúcich sa o dieťa.
Viac ako polovica podnikateľov (55,2% – z toho 20,7% rozhodne áno a 34,5% skôr áno) si myslí, že vládny balíček ekonomických opatrení na zmiernenie dopadov epidémie prišiel neskoro.
Celkovo sme oslovili 3001 podnikateľov a odpoveď nám poskytlo 205 z nich. V prieskume sa zúčastnilo 27,8% podnikateľov s obratom do 100 000€, 36,6% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 24,9% podnikateľov od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 10,7% podnikateľov s obratom nad 30 000 000€.
V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj (32,7%). Za ním nasledoval Trnavský kraj (15,6%), Žilinský kraj (10,7%) a Košický kraj (10,2%). Ďalej nasledoval Trenčiansky kraj (9,8%), Banskobystrický a Prešovský kraj (7,3%). Najmenšie zastúpenie mal Nitriansky kraj (6,3%).
Prieskumu sa zúčastnilo 95,1% právnických osôb – podnikateľov a zvyšných 4,9% živnostníkov.
Z vyjadrení respondentov uvádzame:
„Najdôležitejšie je pomôcť zamestnávateľom udržať zamestnancov. Firmy, ktoré nepracujú, vykazujú nulový obrat a majú zamestnancov doma, by mali byť odškodnení. Platiť 100% priemernej mzdy všetkým zamestnancom, ktorí sú doma, je pre mnohé firmy likvidačné.“
„Som konateľka malej firmy, ak to bude trvať viac ako mesiac, položí ma to. Nemám v ničom žiadnu istotu.“
„Mali by sprístupniť hranice aspoň živnostníkom ktorý pracujú za hranicami aby mohli pracovať, pretože veľa živnostníkov je doma a určite čoskoro im dôjdu finančné rezervy a z čoho potom budú platiť všetky záväzky?“
