Koncom septembra pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO prieskum o zavedení rekreačných poukazov pre všetkých zamestnávateľov.
Podnikatelia sa ako prvé vyjadrili k tomu, či by sa podľa nich mala povinnosť poskytovať rekreačné poukazy rozšíriť na všetkých zamestnávateľov. Väčšina z nich (83,8%) s týmto návrhom nesúhlasili (z toho 73,2% určite nie a 10,6% skôr nie). Zvyšných 16,3% (z toho 12,2% určite a 4,1% skôr súhlasí) súhlasí s daným návrhom.
Celkom 69,4% z opýtaných podnikateľov neposkytuje svojim zamestnancom rekreačné poukazy. Naopak, zvyšných 30,6% podnikateľov svojim zamestnancom rekreačné poukazy poskytuje.
Z prieskumu vyplýva, že väčšine podnikateľom (67,3%) sa po zavedení rekreačných poukazov ich náklady zvýšili. Zvyšným (32,7%) sa v zásade ich náklady nijako nezmenili.
52,9% podnikateľov sa zavedenie rekreačných poukazov netýka. 18,8% podnikateľov obmedzili iné benefity, ktoré svojim zamestnancom ponúkali. Rekreačné poukazy aj na úkor zvýšených nákladov ponúka svojim zamestnancom 16,5% podnikateľov. 4,7% podnikateľov ušetrili inde, aby sa nezrýchlil rast nákladov. Taktiež 4,7% podnikateľov nemuselo prijímať žiadne špeciálne opatrenia, nakoľko všetko šlo ľahko. 2,4% podnikateľov sa so zavedenými rekreačnými poukazmi vysporiadalo iným spôsobom.
Zavedenie rekreačných poukazov pre všetkých podnikateľov podľa 40,2% podnikateľov spôsobí rast mzdových nákladov – zamestnanci budú drahší. 32,8% podnikateľov je za to, že sa znížia iné benefity pre zamestnancov a 17,2% si myslí, že to spôsobí prepúšťanie. To, že zavedenie rekreačných poukazov neprinesie žiadnu negatívnu zmenu si myslí 4,1% podnikateľov. Zvyšných 5,6% podnikateľov uviedli iné následky.
Až 88,7% podnikateľov (z toho 71% určite áno a 17,7% skôr áno) je za to, aby boli rekreačné poukazy dobrovoľné. Naopak, 11,3% podnikateľov (z toho 6,5% určite nie a 4,8% skôr nie) s poukazmi na dobrovoľnej báze nesúhlasí.
Podnikateľov sme sa pýtali aj na spôsob prijímania zákonov cestou poslaneckých návrhov bez štandardného medzirezortného pripomienkového konania.
S tým, aby poslanecké návrhy neprechádzali štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním súhlasí iba 21,8% (z toho 13,7% určite a 8,1% skôr súhlasí) . Zvyšných 78,2% (z toho 61,3% určite a 16,9% skôr nesúhlasí) s daným návrhom nesúhlasí.
Podnikatelia mali možnosť vyjadriť sa ku hlavným nevýhodám, keď zmeny zákonov prechádzajú bez štandardného pripomienkového konania. 79,8% zvolilo možnosť, že návrhom chýba vyčíslenie dopadov na verejné financie, podnikateľské prostredie atď. Za to, že sú zle návrhy pripravené a zvyšuje sa riziko chyby je 59,7% podnikateľov. 47,9% si myslí, že chýba čas na diskusiu. 11,2% v tomto vidí aj iné nevýhody.
Ak by mali podnikatelia súhlasiť so schvaľovaním zmien v zákonoch bez štandardného pripomienkového konania, tak: 65,3% by s tým súhlasilo v prípade naliehavosti, keď hrozia veľké škody na ekonomike, zdraví obyvateľstva, životnom prostredí atď., 25,6% v prípade drobných zmien, 21,5% podnikateľov by s tým nesúhlasilo za žiadnych okolností, 5% podnikateľov by súhlasilo kedykoľvek, nakoľko podľa nich štandardné pripomienkové konanie nie je potrebné a 4% majú na súhlas iný dôvod.
Celkovo sme oslovili 4098 podnikateľov a odpoveď nám poskytlo 124. V prieskume sa zúčastnilo 27,9% podnikateľov s obratom do 100 000€, 30,3% podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 27,9% podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 13,9% podnikateľov s obratom nad 30 000 001€.
V prieskume bol zastúpený každý kraj. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský (24,2%), za ním Trenčiansky (16,1%) a Trnavský (15,3%). Nasledovali Prešovský (10,5%) a Žilinský (9,7%). S rovnakým zastúpením nasledovali Nitriansky a Banskobystrický a Košický (8,1%).
Prieskumu sa zúčastnilo 94,3% právnických – podnikateľov a zvyšných 5,7% živnostníkov.
Z vyjadrení respondentov uvádzame:
„Štát nesmie určovať podnikateľom to, ako sa starať o svojich zamestnancov. Na to máme trhovú ekonomiku. A keď chce byť sociálny, tak na báze dobrovoľnosti, vytvoriť priestor pre benefity s netto dosahom pre zamestnancov, bez zvyšovania daňovej a odvodovej záťaže pre zamestnávateľov. A bez určovania minimálnych čiastok, ako napr. pri 13. a 14. plate! Firmy vedia najlepšie, čo si v danej dobe môžu dovoliť a čo nie. Štát sa nevie postarať ani o štátnych zamestnancov, tak na čo je to dobre? Blbé rozhodnutia, diery v rozpočte.“
„Benefity pre zamestnance nesmú byť zákonne určené. Každý zamestnávateľ by sa mal trhu správať tak, aby pre svoje účely získal na prácu takých ľudí, ktorí spĺňajú jeho očakávania a tým pádom vytvoriť taký balíček benefitov, aby im zatraktívnil ich zamestnanie.“
