Podnikatelia v prvom polroku 2019 negatívny pohľad na stav podnikateľského prostredia nezmenili. Index podnikateľského prostredia sa za uplynulý polrok znížil o -2,24%. Pravdou je, že negatívny pohľad na podnikateľské prostredie sa za posledný rok a pol postupne zmierňuje.
Podnikatelia za top bariéru v podnikaní za prvý polrok 2019 označili vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva (-6,14%), byrokraciu (-5,57%) a kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily (-5,39%) ktorú hodnotili o 1,16% horšie ako v predchádzajúcom období (-4,23%). Nasledujú uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-4,78%), efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci (-4,69%), zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov (-4,47%) a úroveň korupcie na úradoch (-4,04%).
V prvom polroku 2019 hodnotili podnikatelia úroveň infraštruktúry (-1,01%) o 1,08% lepšie oproti minulému obdobiu (-2,09%). Taktiež hodnotia lepšie aj cenovú stabilitu (-3,20%), ktorá mala minulý polrok hodnotu (-4,41%). Oproti predchádzajúcemu polroku hodnotili podnikatelia takmer o polovicu lepšie oblasť pracovnoprávnej legislatívy (-2,06% optori -4,05% za II.polrok 2018) a legislatívy upravujúcu dane, poplatky, investície (-2,50% oproti -4,23% za II. polrok 2018).
Hodnotenie funkčnosti štátnych inštitúcií (kataster, daňové úrady,…) sa opäť dostalo do záporných čísel (-0,48%).
Prekvapivo sa oproti minulému polroku dostávajú do záporných hodnôt výkonnosť, produktivita, ziskovosť podniku (-1,10%) z hodnoty 1,05% a likvidita, cash-flow, plnenie záväzkov podniku z hodnoty 1,27% na -0,70%.
Pozn.: Čím dlhší pruh napravo od nulovej osi, tým vyššia spokojnosť podnikateľov s vývojom sledovaného parametra podnikateľského prostredia v danom polroku a naopak. Dáta ku grafu nájdete tu.
IPP dosiahol úroveň 42,69 bodu a oproti predchádzajúcemu polroku klesol o 0,98 bodu. Index v roku 2001 začínal na 100 bodoch, pričom dnes má hodnotu necelých 43 bodov. Z uvedeného vyplýva, že podnikatelia sú vysoko negatívne naladení v hodnotení podnikateľského prostredia oproti minulosti.
Príčinu tohto negatívneho naladenia vidíme aj v tom, aký je prístup politickej reprezentácie k podnikateľskému stavu, ktorý je do značnej miery konfrontačný, miestami až dehonestujúci. Rovnako aj spôsob a frekvencia prijímania legislatívy, ktorá má vážny dosah na podnikateľov je zdrojom negatívneho naladenia, keďže sa často stáva, že podnikatelia sú postavení pred hotovú vec, pričom majú pocit, že ich oprávnené záujmy sú prehliadané a naopak záujmy sociálnych partnerov sú uprednostňované.
Sme presvedčení, že záujmy podnikateľov, zamestnancov a celej spoločnosti nie sú v protiklade. Práve snaha stavať ich do konfrontácie spôsobuje stagnáciu a rozvrat v spoločnosti.
Z komentárov podnikateľov vybaráme:
„Najväčšou katastrofou je zastropovanie dôchodkového veku, čo hrubým a nezodpovedným spôsobom ignoruje demografický vývoj.“
Podnikatelia sú toho názoru, že je stále pretrvávajúci nedostatok robotníckych profesií a tendencia vyhýbania sa náročnej práci. Taktiež sa sťažujú na neustály rast administratívnej záťaže, čo tlačí na rast režijných nákladov.
Hodnotenie zákonov za 1. polrok 2019
Z legislatívy majú podnikatelia za to, že podnikateľské prostredie najviac poškodí novela ústavného zákona, ktorým sa do Ústavy SR zavádza dôchodkový strop a minimálna mzda (-60,00 bodu na škále od -300 do 300 bodov). Ide o ústavnú garanciu zamestnanca na odmenu, ktorá nebude nižšia ako minimálna mzda a taktiež o ustanovenie najvyššej hranice dôchodkového veku.
Na druhej strane ocenili novelu zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (48,96 bodu). Pozitívne hodnotili taktiež novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a novelu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Pozn.: Podnikatelia v prieskume vyjadrujú mieru súhlasu s vybranými zákonmi, ktoré schválil parlament v sledovanom období, na škále od -3 (absolútny nesúhlas) do +3 (absolútny súhlas) a následne hodnotia dôležitosť zákonov pre podnikateľské prostredie na škále od 0 (nedôležitý) do 100 (strategicky dôležitý). Výsledný rating zákonov vzniká vynásobením miery súhlasu a dôležitosti.
Poznámky k metodológii Indexu podnikateľského prostredia: Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili názor na stav podnikateľského prostredia za tretí štvrťrok 2001. Index začínal na referenčnej hodnote 100. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 68. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvom polroku 2019, čo predstavuje horizont viac ako 18 rokov. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
Vývoj a hodnotu Indexu podnikateľského prostredia si môžete pozrieť tu.
V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91
