Okt 092006
 
 9. Október 2006

V piatok uplynie termín na pripomienkovanie návrhu novely zákona o regulačnom úrade z dielne Ministerstva hospodárstva SR. Novela má rozšíriť právomoci úradu a zrušiť jeho nezávislosť tým, že všetky rozhodnutia úradu by malo po novom odobriť ministerstvo hospodárstva. Problémom je však skutočnosť, že každé ministerstvo robí to, čo chce vláda a vláda robí to, čo chcú vládnuce politické strany. Politické strany sú vystavené pokušeniu realizovať opatrenia, ktoré chcú voliči dnes a nie opatrenia, ktoré sú pre nich dobré v strednodobom horizonte. Preto bola hlavnou črtou regulačných úradov nezávislosť, ktorá mala obmedziť politické intervencie.

Pokiaľ štát ceny energií zareguluje na neprimerane nízkej úrovni, odrazí sa to v znížených investíciách energetických spoločností. Chýbajúce investície do energetickej infraštruktúry a kapacít energetických podnikov postupom času skomplikujú dodávku energií koncovým odberateľom. Aby sa predišlo ohrozeniu energetickej bezpečnosti Slovenska bude musieť v konečnom dôsledku opäť zasiahnuť štát a z verejných financií, čiže z prostriedkov daňových poplatníkov, zafinancovať investície do energetiky, ktorá je dnes z veľkej miery sprivatizovaná. Došlo by teda k plošnému dotovaniu ekonomiky a k vývozu časti slovenských daní do zahraničia.

Novela zákona prichádza 9 mesiacov pred eurosmernicou stanoveným termínom liberalizácie energetického trhu v rámci Európskej únie. Od júla budúceho roku by mali byť ceny elektriny a plynu tvorené trhom. V tomto kontexte by prvoradou úlohou regulačného rámca malo byť motivovať k investíciám do lepšieho prepojenia energetickej sústavy so zahraničím, najmä s Poľskom a Ukrajinou. V liberalizovanom prostredí možno očakávať rýchlejší rozvoj trhu vďaka interakciám medzi jeho prvkami: deregulácia cien priťahuje vyššie investície, investície tvoria priestor pre zníženie cien, pri nižších cenách sa zvyšuje dopyt. Ak teda očakávame, že energetický trh bude v EÚ liberalizovaný, sprísňovanie regulácie ide proti tomuto trendu.

Novela počíta tiež s výmenou ľudí v šesťčlennej regulačnej rade. Do novej rady by mali nominovať po dvoch zástupcoch vláda, parlament a združenia odberateľov energií. Závislosť nového člena regulačnej rady od nominujúceho subjektu je podčiarknutá tým, že nominujúci subjekt bude môcť kedykoľvek podať návrh na odvolanie svojho nominanta. Pôsobenie v regulačnej rade si vyžaduje vysokú mieru odbornosti a k výmenám by malo dôjsť jedine vtedy, ak máme k dispozícii kvalifikovanejších ľudí s lepšou predstavou ako riadiť úrad. Je tiež otázne, či budú mať nominujúce subjekty, vrátane podnikateľských, záujem stanoviť ceny na optimálnej úrovni. Názory koncových odberateľov na ceny energií majú rovnakú vypovedaciu hodnotu ako ankety, v ktorých sa novinári pýtajú spotrebiteľov, či by privítali pokles cien automobilov alebo topánok. Spotrebitelia by nemali administratívne rozhodovať o výške cien. Podobne, priestor podnikateľov nie je v komentovaní cien a už vôbec nie v rozhodovaní o ich výške, ale v pripomienkovaní mechanizmu, ktorý ich umožňuje vyrátať.

Nízke a dlhodobo udržateľné ceny energií môže Slovensku zabezpečiť liberalizácia trhu a efektívna regulácia jeho prvkov, ktorá predpokladá izoláciu od straníckych tlakov. Novela zákona o regulačnom úrade je v rozpore s obidvoma predpokladmi.