Júl 152007
 
 15. Júl 2007

Systém sociálneho zabezpečenia sa v súčasnosti skladá z približne 70 rozličných sociálnych platieb. Na niektoré dávky stráca občan nárok vtedy, keď jeho príjem spolu s príjmom osôb, ktoré sa s ním posudzujú, dosiahne istú úroveň (napríklad minimálnu mzdu, životné minimum rodiny), výška iných dávok sa postupne znižuje s rastúcim príjmom rodiny (napríklad o 75 % príjmov rodiny), kým na niektoré dávky majú rodiny nárok bez ohľadu na príjem.

Táto koncepcia vyplácania štátnych dávok a príspevkov spôsobuje, že niektorým osobám sa neoplatí pracovať alebo zvyšovať si kvalifikáciu. Spolu s dávkami by dostali len o pár korún viac, ktoré vôbec neodrážajú ich vykonanú prácu, prípadne by dostali ešte menej, ako keby vôbec nepracovali.

Analýza PAS sa zamerala na zmapovanie vplyvu sociálneho systému na motiváciu pracovať v 10 typoch rodín. Pri každej rodine uvádza výšku sociálnych dávok, na ktoré má rodina nárok a tiež rentabilitu práce zarábajúcich osôb, ktorá vyjadruje o koľko percent z hrubej mzdy si rodina prilepšila oproti tomu keby ani jeden živiteľ nepracoval (čiže rodina by poberala len sociálne dávky).

Problémy súčasného systému

• problém 1 – Skoky v celkovej výške dávok

Mnoho dôležitých dávok patrí do kategórie, kde výška dávky klesne na nulu odrazu po presiahnutí stanoveného príjmu. Pokiaľ hrubé príjmy rodiny prekročia hranicu na vyplácanie dávky, rodina právo na túto dávku stratí a jej celkové príjmy môžu klesnúť aj o niekoľko tisíc korún. Tento problém demotivuje zamestnať sa za hrubú mzdu, ktorá je “blízko” nad hranicou nároku na dávku. Najväčší skok v celkových príjmoch rodiny nastáva, keď hrubé príjmy prekročia životné minimum danej rodiny. Pre rodinu s dvomi rodičmi a dvomi deťmi, ktoré navštevujú strednú školu, je to pokles až o 4 223 Sk, pokiaľ jeden rodič nepracuje a druhý si zvýši hrubú mzdu z 13 389 Sk na 13 390 Sk.

• problém 2 – Nízka rentabilita práce pre bezdetné rodiny s malými príjmami

Ak má rodina také hrubé príjmy, že má nárok na dávku v hmotnej núdzi, za každú zarobenú korunu jej klesne výška dávky o 75 halierov (ak zarábajúca osoba neplatí odvody) alebo o 78 halierov (ak platí odvody). Z hrubej mzdy tak rodina skutočne dostane len 25 %, respektíve 22 %.

Keď žije jednotlivec sám, bez detí a vykonáva aktivačné práce, ak nezarobí ani korunu, dostane od štátu 5 090 Sk. Ak pracuje na dohodu a zarobí životné minimum, teda 5 130 Sk, stratí právo na všetky dávky. Potom sú jeho celkové príjmy sú 5 130 Sk. Naproti tomu, keby nepracoval, pohorší si len o 40 Sk. Z jeho hrubej mzdy je to len o 0,8 %.

• problém 3 – Nízka motivácia pre rodiny s deťmi zarábať od polovice minimálnej mzdy po priemernú mzdu

Ak aspoň jeden rodič zarobí polovicu minimálnej mzdy, rodina dostane za každé dieťa 555 Sk. To znamená, že ak je príjem každého živiteľa menší ako polovica minimálnej mzdy, rodina nedostáva žiadne bonusy. V dôsledku veľkých skokov a vysokého zdaňovania začne rentabilita práce klesať od príjmu na úrovni polovice minimálnej mzdy. Rastúcu tendenciu získa, až keď rodina prestane byť v hmotnej núdzi. Vyplácanie daňového bonusu bolo myslené dobre, malo motivovať ľudí zarábať aspoň polovicu minimálnej mzdy. Nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí majú deti, však motivuje zarábať práve polovicu minimálnej mzdy.

• problém 4 – Komplikovanosť systému

Len hlavné dávky, ktoré majú najväčší vplyv na celkové príjmy rodiny, sa delia do štyroch kategórií podľa pravidiel nároku a vyplácania. Mnoho dávok je na seba naviazaných – nárok na jednu je podmienený neuplatnením nároku na inú; výška dávky sa určuje ako minimum z iných dávok; niektoré dávky závisia od čistej mzdy, iné od hrubej.

Súčasný systém je taký komplikovaný, že bežný človek sa v ňom len ťažko zorientuje. Pokiaľ je dlhodobo nezamestnaný alebo zamestnaný za nízku mzdu a žije prevažne z dávok, len s veľkými problémami vie zistiť, či a koľko sa mu najviac oplatí zarábať. Nemá tak motiváciu zvýšiť si príjem, keďže nemá istotu, čo mu táto zmena prinesie.

Dôsledky

Súčasný systém trpí dvomi najvážnejšími nedostatkami: a) motivuje ľudí zarábať len v niektorých príjmových skupinách, b) viac motivuje zvýšiť si príjem ľudí, ktorí majú už teraz vysoký príjem, ako ľudí s nízkym príjmom, čím sa prehlbujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Prvý problém spôsobuje, že ľudia s nízkou kvalifikáciou, ktorí navyše tvoria väčšinu dlhodobo nezamestnaných, majú veľmi malú motiváciu zvýšiť si príjem, prípadne sa vôbec zamestnať. Osoby, ktoré už sú zamestnané, súčasný systém motivuje zvýšiť si príjem len za istých podmienok, len v niektorých príjmových skupinách a len o istý interval. Tieto bariéry pri zamestnávaní a pohybe na trhu práce znižujú jeho likviditu, a bránia tak v rýchlejšom zlepšovaní podnikateľského prostredia.

Druhý problém ukazuje, že systém sociálneho zabezpečenia je z hľadiska znižovania nezamestnanosti nastavený presne opačne, ako by mal byť. Rodiny, ktoré majú právo na dávku v hmotnej núdzi, majú príliš veľké marginálne zdanenie oproti rodinám, ktoré majú príjem omnoho väčší. Rodiny, ktoré majú príjem “blízko” za hranicou práva na dávku v hmotnej núdzi, majú zase veľmi nízku rentabilitu práce. Teda rodina, ktorej príjmy sú omnoho vyššie ako hranica straty nároku na dávku v hmotnej núdzi, má väčšiu motiváciu zvýšiť si príjem ako rodina, ktorá na túto dávku nárok má.

Návrh riešenia

Aby bolo možné efektívne a výrazne znižovať dlhodobú nezamestnanosť, treba zmeniť systém sociálneho zabezpečenia tak, aby motivoval zamestnať sa práve ľudí s nízkou kvalifikáciou. Nevyhnutným predpokladom na zmeny v sociálnom systéme je permanentné monitorovanie nízkopríjmových a nezamestnaných poberateľov sociálnych dávok, aby bolo možné upravovať parametre sociálneho systému a nastavovať motivačné prvky pre najpočetnejšie skupiny poberateľov dávok. Tento monitoring by mal byť v kompetencii Sociálnej poisťovne a mal by byť verejne dostupný. Následne by sa dal skúmať vplyv zmien v sociálnom systéme na zamestnanosť a aktivity jednotlivcov smerujúce k zvyšovaniu kvalifikácie a vlastných príjmov. Sociálny systém musí byť dostatočne flexibilný na to, aby vedel stimulovať najpočetnejšie marginalizované skupiny vstúpiť na trh práce pri zohľadnení rozpočtových možností Sociálnej poisťovne. K sprehľadneniu sociálnych dávok by prispelo vytvorenie jednoduchej softvérovej aplikácie – kalkulačky, prostredníctvom ktorej by si záujemcovia mohli jednoducho zistiť alebo overiť, na ktoré dávky majú nárok.

Plné znenie publikácie (v .pdf)