Mar 072017
 
 7. Marec 2017

Rast ekonomiky potiahla spotreba domácnosti aj silnejší zahraničný dopyt, brzdili ho stále investície, avšak už so známkami oživenia.

Za celý rok 2016 sa rast HDP spomalil z 3,8% na 3,3%. Štatistický úrad mierne revidoval aj rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku 2016 smerom nadol z 3,1% na 3,0%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa slovenský HDP zvýšil o 0,8% (sezónne očistené, prepočet ŠÚ SR). 
Slovenská ekonomika si v poslednom štvrťroku udržala slušnú dynamiku medziročného rastu. Jeho hlavným motorom ostával silný zahraničný dopyt a zrýchľujúci sa rast spotreby domácnosti, vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Na druhej strane investície podľa jeho očakávaní aj v poslednom štvrťroku minulého roka vykázali výraznejší medziročný pokles, keď na ne negatívne pôsobil silný bázicky efekt pri verejných investíciách. Podobne bázicky efekt (predchádzajúci rok nafukovali čísla blížiace sa voľby) skresľoval aj čísla spotreby verejnej správy, ktorá tak medziročne poklesla o jedno percento. V dôsledku poklesu investícií bol tak aj celkový príspevok domáceho dopytu k rastu HDP stále mierne záporný a rast HDP stále ťahal čistý export.
Veľká časť rastu HDP v poslednom štvrťroku (vyše 1 p.b.) však ostala nevysvetlená v štatistickej diskrepancii (Štatistický úrad meria HDP prvotne ponukovou metódou, detailné rozloženie na zložky dopytu spresňuje neskôr). 

Export sa zrýchľuje, domácnosti viac nakupujú

Exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky sa v závere minulého roka ďalej zlepšovala, keď slovenský priemysel ťažil najmä z oživenia na európskom trhu. Dynamika rastu exportu (v stálych cenách) sa v závere roka zrýchlila z 4,5% na 6,3%. Vyšší výkon priemyslu sa prejavil aj na vyšších nárokoch na dovozy materiálov a polotovarov pre výrobu.
Dovoz však potiahla nahor aj vyššia spotreba domácnosti a pravdepodobne už aj od dna sa odrážajúce investičné dovozy. Medziročný rast dovozov sa preto takisto zrýchlil z 0,8% až na 4,5% a príspevok čistého exportu k rastu HDP sa preto zmiernil z 4,6 pp v treťom na 3,4 pp v štvrtok kvartáli.
Mesačné čísla tržieb v maloobchode, ktoré naznačovali rekordne silné Vianoce v slovenských obchodoch potvrdila aj spotreba domácnosti. Jej rast v stálych cenách sa v závere roka medziročne zrýchlil z 2,5% na 3,3% a zaznamenal tak najrýchlejšiu dynamiku rastu od štvrtého kvartálu roku 2008. Spotreba domácnosti tak zvyšovala HDP až o 2,8 pb., v čistom vyjadrení (po očistení o vyvolané dovozy) bol však jej príspevok pravdepodobne predsa len nižší.

Brzdou investície, motorom priemysel, IT sektor, obchod a poľnohospodárstvo

Hlavnou brzdou zrýchľovania medziročného rastu HDP na Slovensku boli aj v poslednom štvrťroku minulého roka investície. Fixné investície sa medziročne prepadli až o 15%, takmer výlučne však v dôsledku bázického efektu pri verejných investíciách. Tvorba fixných investícií vo verejnom sektore sa medziročne prepadla o viac ako polovicu, keďže čísla v závere roka 2015 nafukovali finišujúce eurofondové projekty.
Mierny medziročný pokles vykázali aj fixné investície vo finančnom sektore (-1,1%). Naopak, dynamicky už rástli fixné investície nefinančných podnikov aj domácností, ktoré si pripísali dvojciferné dynamiky rastu tesne nad 10%.
Zdá sa pritom, že svoje dno už fixné investície dosiahli v treťom štvrťroku a pri sezónne očistenom medzikvartálnom porovnaní sme už mohli pozorovať mierny nárast investícií ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore.
Medziročný pokles investícií čiastočne tlmili aj vyššie zásoby, čo by mohlo naznačovať vyššiu tvorbu fixných investícií v tomto roku, či vyššiu produkciu priemyslu – rástli tak zásoby materiálu, ako aj nedokončenej výroby. 
Pri pohľade na ponukovú stranu v poslednom štvrťroku minulého roka brzdil rast slovenskej ekonomiky najmä finančný sektor, kde sa tvorba hrubej pridanej hodnoty medziročne znížila až o 11,5% (najmä v dôsledku bázického efektu). Rast HDP tak finančný sektor spomaľoval o 0,5 pb.
Rast ekonomiky však brzdilo aj klesajúce stavebníctvo s poklesom pridanej hodnoty o 3,3% (záporný príspevok k rastu HDP -0,3 pb). Naopak, k rastu HDP prispel najmä priemysel (4,7% medziročne, príspevok k rastu ekonomiky 1,2 pb), IT sektor (14,9%, príspevok 0,6 pb.), obchod (3,8%, príspevok 0,6 pb.) a poľnohospodárstvo (21,4%, príspevok 0,5 pb). 

Výhľad

Úvod roka naznačuje, že európska ekonomika je v dobrej kondícií, myslí si Koršňák. Indikátory sentimentu naznačujú, že najmä európsky priemysel by mal zaznamenať veľmi silný úvod roka, keď PMI v priemysle pre eurozónu vzrástlo až na 70-mesačné maximum, podobne aj v Nemecku, či Českej republike.
Priaznivý vývoj európskych ekonomík by sa mal prejaviť aj na výkonne slovenskej ekonomiky (a priemyslu).  ”Náš odhad rastu HDP v tomto roku preto mierne revidujeme smerom nahor z 3,2% na 3,4%. Na rozdiel od predchádzajúceho roku, keď k rastu ekonomiky prispieval takmer výlučne čistý export, by mala byť štruktúra rastu v tomto roku už viac priklonená na stranu domáceho dopytu,” zdôrazňuje analytik Unicreditu.
Investície by sa mali vrátiť k rastu, keď ich už nebude štatisticky brzdiť bázicky efekt a práve naopak, reštart výstavby infraštruktúry by mal znova zvýšiť verejné investície. Silné investície najmä v automobilovom priemysle by zároveň mali byť garanciou rastu súkromných investícií.
Vývoj bankových úverov na prelome rokov však naznačuje, že rast investícií by mohli vykázať aj ďalšie sektory ekonomiky. Silný rast je pritom možné očakávať najmä v sektore nehnuteľností, a to nielen v časti bytovej výstavby. Napätý trh práce (rast zamestnanosti a silnejúci tlak na rast miezd)  by mal naďalej tlačiť nahor aj spotrebu domácnosti. Vyššie nároky na investičné a spotrebiteľské dovozy na druhej strane dočasne spomalia rast čistého exportu a stlačia čistý príspevok zahraničia smerom k nule.

Volebné riziká

Hrozby pre slovenskú ekonomiku naďalej prichádzajú najmä z geopolitického vývoja vo svete – a to či už z „domácej“ európskej politiky, tak aj „zahraničnej“ mimoeurópskej. Viaceré významné európske ekonomiky na čele s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom čakajú v tomto roku voľby. A hoci zatiaľ stále možno očakávať, že tieto voľby zásadne nezmenia smerovanie týchto krajín, riziko víťazstva politických síl založených na protekcionizme, ktoré by mohli prispieť k ďalšej destabilizácií Európy, nie je zanedbateľné.
Prípadné prekvapivé víťazstvo týchto antisystémových strán v niektorej z krajín by pravdepodobne už v prvej reakcii viedlo k zhoršeniu nálad naprieč ekonomikami EÚ a k spomaleniu, resp. až zastaveniu aktuálneho ekonomického oživenia v Európe. V globálnom meradle je hrozbou najmä prípadný nárast protekcionizmu vo svetovom obchode po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, myslí si Ľubomír Koršňák. 

Prečítajte si aj:

Zavedenie nových daní a odvodov prevážilo drobné pozitívne zmeny. Ekonomika stále cíti zhoršovanie podmienok.