Mar 142011
 
 14. Marec 2011

Pracovný trh na Slovensku bude o niekoľko mesiacov zrejme znovu o niečo voľnejší. Časť striktných príkazov a zákazov má byť v Zákonníku práce nahradená dobrovoľnými dohodami medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Nižšie náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, voľnejšie podmienky na reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú či obmedzenie riadiacich kompetencií zástupcov zamestnancov ušetrí zamestnávateľom čas aj peniaze, ktoré budú môcť využiť na ďalší rozvoj podnikania a tvorbu pracovných miest, ktoré Slovenská ekonomika v čase 13-percentnej nezamestnanosti tak urgentne potrebuje.

Na krátkozrakosť zamýšľaného sprísnenia pracovnej legislatívy upozorňovala Podnikateľská aliancia Slovenska už v roku 2007. Podľa jej odhadov získaných z prieskumu  sa mali zvýšiť náklady podnikania o 1,54%. Tieto odhadované prostriedky v objeme vyše 1,8 mld. eur podniky po uskutočnenej zmene legislatívy firmy s veľkou pravdepodobnosťou presmerovali z investičných projektov na neproduktívne činnosti. Na porovnanie, za uvedenú sumu by dnes dokázali podnikatelia zamestnať za priemernú mzdu 144-tisíc ľudí, čo je približne tretina ľudí, ktorí sú dnes bez práce.

Bolo by naivné predpokladať, že pri hľadaní novej podoby Zákonníka práce nájdu účastníci sociálneho dialógu kompromis. Požiadavky zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov v tejto oblasti boli, sú a zrejme ešte dlhé roky budú radikálne odlišné. Racionálne argumenty a reálne skúsenosti sú v diskusii často prekrývané emóciami a nepodloženými tvrdeniami. Pokles nezamestnanosti z 20% na 7%, rast ekonomiky a miezd zažili podnikatelia aj zamestnanci medzi rokmi 2003 až 2007 na vlastnej koži. Medzinárodné porovnanie, ktoré pred niekoľkými rokmi zrealizovala Podnikateľská aliancia Slovenska, jednoznačne potvrdilo, že pružný pracovný kódex zlepšuje kvalitu podnikateľského prostredia a znižuje mieru chudoby v krajine. Ak sa teda dnes zhodneme na tom, že najchudobnejším ľuďom treba pomáhať, tak popri štátnej múke a cestovinách im treba dať predovšetkým flexibilnejší trh práce, aby mali vyššiu šancu nájsť si vhodné zamestnanie a možnosť zarobiť si na chlieb vlastnou prácou.

Z medzinárodného porovnania zároveň vyplynulo, že viacero oblastí pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú dnes na Slovensku striktne nariadené zo zákona, je v zahraničí riešených neformálnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom a zamestnancom a kolektívnym vyjednávaním na podnikovej úrovni. Z doteraz publikovaných informácií vyplýva, že aj na Slovensku majú získať väčší priestor individuálne a kolektívne dohody na podnikovej úrovni. To umožní obom stranám pracovného kontraktu lepšie sa prispôsobiť špecifikám rôznych oblastí podnikania. Takáto úprava nevylučuje, aby si zamestnanec a zamestnávateľ dobrovoľne nad rámec zákona dohodli súbeh výpovednej lehoty a odstupného, nadštandardnú dĺžku skúšobnej lehoty, či rozsah nadčasovej práce. Voľnejší zákonník práce, proti ktorému tak ostro protestujú predstavitelia odborov, môže zástupcom zamestnancov paradoxne zlepšiť pozíciu a vážnosť v spoločnosti, keďže rozšíri okruh tém, o ktorých budú môcť na podnikovej úrovni so zamestnávateľmi rokovať. Napokon, ak je pozícia odborov v zahraničí silná, tak nie zo zákona, ale z vôle zamestnancov, v mene ktorých rokujú so zamestnávateľmi.

Pružný Zákonník práce nebude znamenať výhru zamestnávateľov a prehru zamestnancov, ako to prezentuje časť diskutujúcich vo verejnej diskusii. Vyhrajú obidve skupiny. Zamestnávatelia budú profitovať najmä z nižších nákladov spojených so zamestnávaním ľudí, čo zvýši ich ochotu tvoriť štandardné pracovné miesta. Zamestnanci a nezamestnaní teda môžu čakať postupne viac pracovných ponúk, lepšie pracovné podmienky, intenzívnejší rast platov aj životnej úrovne. Tak, ako tomu bolo pred krízou, v čase, keď sa zamestnávatelia čoraz častejšie sťažovali na nedostatok voľnej kvalifikovanej pracovnej sily a boli trhom, nie zákonom, donútení zlepšovať pracovné podmienky, aby si udržali svojich pracovníkov. Nájsť si prácu alebo zmeniť zamestnanie bolo oveľa jednoduchšie ako dnes a v spoločnosti bol cítiť rastúci optimizmus. Táto skúsenosť dokazuje, že viac ako striktné nariadenia Zákonníka práce dokáže ochrániť zamestnancov rozvinutý trh práce s množstvom pracovných ponúk. Pre jeho opätovné oživenie je potrebné podporiť potenciál súkromného sektora pri tvorbe pracovných miest. Nahradenie zväzujúcich pravidiel a zákonných nariadení širším priestorom na individuálne dohody by preto malo byť spoločným cieľom zamestnávateľov, zamestnancov i tých, ktorí prácu v súčasnosti hľadajú.

Róbert Kičina
výkonný riaditeľ PAS