mar 042016
 
 4. marca 2016

Vláda by mala podporovať daňovými a odvodovými úľavami iba vybrané odvetvia v dopredu určených ekonomicky slabých regiónoch, stimul by mal dostať každý, kto splní podmienky.

Podnikatelia by na Slovensku mali dostávať viac investičných stimulov. Ich nedostatok ich znevýhodňuje voči zahraničným konkurentom, kde sú vlády v tomto smere štedrejšie, napríklad v Českej republike.

Slabá a nepremyslená vládna podpora investorom v posledných rokoch sa negatívne odrazila napríklad v tom, že od začiatku ekonomickej krízy na Slovensko neprišiel žiadny nový veľký zahraničný investor, ktorý by zamestnal aspoň 500 ľudí.

Jediný, kto sa k tomu zaviazal – taiwanská firma AU Optronics, napokon svoju výrobu v Trenčíne prakticky nerozbehol. Výstavba automobilky Jaguar v Nitre je zatiaľ ešte len v príprave.

Nedávno ohlásené investície v Banskej Bystrici a Nitre vyzerajú pochybne, zdajú sa byť len predvolebnou reklamou vlády a pravdepodobne sa nakoniec ani neuskutočnia.

Viac podpory pre všetkých, nie len pre vybraných

Investičné stimuly by sa na Slovensku mali výrazne zvýšiť, mali by však byť určené všetkým, nie len veľkým zahraničným firmám. Pomoc by sa však mala rozdeliť na viacero firiem a mala by byť otvorená pre všetkých, nie iba pre niekoľko vybraných podnikov.

Takáto investičná pomoc by mala byť nárokovateľná podľa vopred určených podmienok, napríklad by mala byť obmedzená na okresy s nezamestnanosťou vyššou ako dvojnásobok, prípadne jeden a polnásobok priemeru a smerovať do perspektívnych odvetví služieb, vývoja, či špičkového priemyslu. Dodatočná podpora by mala smerovať pre investície, ktoré vytvoria väčší počet pracovných miest v slabých regiónoch.

Ak to tak nie je, pravidlá sú nejasné a pomoc závisí na rozhodnutí vlády, poskytuje to priestor pre klientelizmus a korupciu. Slovenské firmy sa často sťažujú, že nemajú šancu získať stimuly, hoci investujú v podobných objemoch a v ekonomicky slabších regiónoch, ako zahraničné firmy. Dokonca niekedy stimuly konkurenčne zvýhodňujú zahraničné firmy voči slovenským dodávateľom a tí tak stratia odberateľov, musia znižovať výrobu, či prepúšťať.

Ak je investičný stimul vyšší ako 10% investície, takýto krok štátu je iba výnimočne zmysluplný. Stimuly navyše často smerujú do regiónov, kde je skôr nedostatok pracovných síl ako veľa nezamestnaných, čo prináša nezmyselné vynakladanie prostriedkov občanov.

Investičná pomoc by sa mala poskytovať výhradne vo forme daňových a odvodových úľav, prípadne vo forme odpustenia poplatkov, či financovania všeobecne využiteľnej infraštruktúry (cesty, diaľničné privádzače a výjazdy, siete a pod.)

Zvýhodňovanie veľkých spoločností štátnou pomocou a na druhej strane zvyšovanie záťaže pre malých a stredných podnikateľov cez zvyšovanie odvodov, daní a narastajúcou byrokraciou je problém, na ktorý podnikatelia v prieskumoch upozorňujú veľmi často. Pritom malé a stredné podniky tvoria vyše 99 percent slovenských firiem a zamestnávajú až 72 percent ľudí. Ďalšiu časť tvoria živnostníci, ktorí firmám poskytujú nenahraditeľné služby.

Najviac stimuluje kvalitné podnikateľské prostredie

Oveľa zmysluplnejšie, ako platiť vybraným firmám nákup strojov, výstavbu hál alebo platy ich zamestnancov je plošne zlepšovať podnikateľské prostredie. To je najlepší investičný stimul pre všetkých podnikateľov na Slovensku. V posledných rokoch sa však deje skôr opak.

Index podnikateľského prostredia klesá už desať rokov s jedinou výnimkou v roku 2010. Za posledného tri a pol roka (od nástupu terajšej vlády) klesol z 85 na 56 bodov, teda stratil 29 bodov, vyše tretinu svojej hodnoty. Postupne sa blíži k polovici pôvodnej úrovne z roku 2001.

Najviac by štát investorom pomohol odstránením byrokracie, korupcie, zjednodušením daňových pravidiel a trhu práce. Tiež by mal investovať do vzdelávania, výskumu a vývoja, ako aj kvality života na Slovensku, čo by zabránilo odlevu mozgov do zahraničia.

To by na Slovensko pritiahlo oveľa viac zahraničných investícií ako stimuly vládou vybraným firmám. Aj tie, ktoré už v krajine sú a mohli by rozširovať výrobu, totiž často zápasia s nedostatkom pracovných síl, prípadne nevhodnými reguláciami trhu práce, ktoré zdražujú ich podnikanie a znevýhodňujú investície na Slovensku oproti iným krajinám a regiónom. Toto znevýhodnenie potom štát musí nahrádzať drahými  investičnými stimulmi, ktoré si berie z vreciek daňových poplatníkov.

Prečítajte si aj:

Podnikatelia sa sťažujú na zhoršovanie prostredia, trápia ich pomalé súdy, neférové stimuly a časté zmeny zákonov

 

 

jan 132016
 
 13. januára 2016

Viac tento rok ľudia zarobili najmä v predaji áut, stavebníctve, doprave či službách. Infokomunikácie rastú najviac v tržbách.

Počet pracujúcich na Slovensku tento rok rastie, v treťom štvrťroku ich bolo podľa Štatistického úradu viac ako 2,4 milióna, v porovnaní s vlaňajškom o 2,5 percenta viac. Najviac pracovných miest vytvárajú aj naďalej služby – najmä servisné centrá, ale aj ubytovanie a stravovanie, či IT a komunikačné činnosti.

Vo vybraných trhových službách narástla v novembri 2015 zamestnanosť o 7,8 %, reštauráciách a pohostinstve o 7,3 %, ubytovaní o 4,3 %, informačných a komunikačných činnostiach o 3,7 %, veľkoobchode o 2,1 %, priemysle o 2 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,3 %.

Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, počet zamestnaných osôb klesol v doprave a skladovaní o 1,3 %, v maloobchode o 0,3 % a dokonca aj v stavebníctve o 0,1 %.

V priemere za jedenásť mesiacov roka 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2014 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 6,9 %, reštauráciách a pohostinstvách o 4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 %, priemysle o 1,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 1,4 %, veľkoobchode o 0,9 %, v doprave a skladovaní o 0,3 %. Klesla v ubytovaní o 1,3 %, stavebníctve o 0,9 % a v maloobchode o 0,5 %.

Priemerná mzda v novembri medziročne klesla len vo veľkoobchode o 3,9 %

Priemerná nominálna mesačná mzda sa na Slovensku zvýšila v novembri 2015 oproti novembru 2014 v predaji a oprave motorových vozidiel o 16,9 % na 1023 eur, stavebníctve o 9,8 % na 714 eur, ubytovaní o 7 % na 676 eur, doprave a skladovaní o 6,5 % na 903 eur, vybraných trhových službách o 5,3 % na 895 eur.

Stúpla aj v informačných a komunikačných činnostiach o 5 % na 1946 eur, priemysle o 4,5 % na 1113 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,3 % na 384 eur a v maloobchode o 3,7 % na 653 eur. Klesla len vo veľkoobchode o 3,9 % na 883 eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

V priemere za 11 mesiacov roka 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2014 sa mzda zvýšila najviac v predaji a oprave motorových vozidiel o 5,8 % na 872 eur, ubytovaní o 5,5 % na 632 eur, doprave a skladovaní o 5,2 % na 815 eur, stavebníctve o 5 % na 626 eur, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,6 % na 378 eur, maloobchode o 3,1 % na 602 eur, priemysle o 3 % na 956 eur, informačných a komunikačných činnostiach o 2,3 % na 1759 eur a vo vybraných trhových službách o 1,4 % na 820 eur. Iba vo veľkoobchode klesla o 1,2 % na 819 eur.

Reálna mesačná mzda v priemere za 11 mesiacov roka 2015 vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,1 %, ubytovaní o 5,8 % a doprave a skladovaní o 5,5 %, či stavebníctve o 5,3 %.

Tržby v priemysle sa v novembri 2015 medzimesačne zvýšili o 1,1 %

Tržby za vlastné výkony a tovar sa v novembri 2015 medzimesačne zvýšili v informačných a komunikačných činnostiach o 5,5 %, doprave a skladovaní o 2,5 %, vybraných trhových službách o 1,4 % a v priemysle o 1,1 %. Klesli len v stavebníctve o 5,5 %. Informoval o tom Štatistický úrad. Tržby v priemysle sa v novembri 2015 v porovnaní s novembrom 2014 zvýšili o 11,9 % v dôsledku rastu v ťažbe a dobývaní o 15,3 %, priemyselnej výrobe o 12,5 %. Celkové tržby v priemysle sa za 11 mesiacov roka 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2014 zvýšili o 8,4 %.

Viac o tejto téme:
dec 292015
 
 29. decembra 2015

Trend odchodu Slovákov za štúdiom do zahraničia sa za posledných desať rokov stupňuje, je dynamickejší než vo zvyšku Európy. Podľa prieskumu PAS sa viac ako polovica už nechce vrátiť do vlasti. Pomohli by vyššie platy, poriadok a prosperita na Slovensku.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Podľa Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí vyše 14 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Ich počet rastie, takže v budúcom roku to už bude pravdepodobne výrazne viac ako 15 percent. Najviac slovenských študentov navštevuje univerzity v Českej republike.

V roku 2014 pokračoval medziročný pokles študentov na slovenských vysokých školách o 13 455 na 175 439, uvádza Ministerstvo školstva SR. Z celkového počtu študujúcich bolo 5,97 percenta cudzincov, teda zhruba desať tisíc.

V krajinách EÚ by na druhej strane podľa prepočtov z  údajov Eurostatu malo študovať takmer 27-tisíc ľudí zo Slovenska. Z toho bolo v roku 2014 podľa údajov českého Ministerstva školstva až 22 680 na univerzitách v Českej republike. Je to zhruba dvojnásobok oproti počtu pred desiatimi rokmi. Niektoré zdroje hovoria až o 40-tisíc študentoch v ČR, ide však aj o krátkodobé a výmenné pobyty.

Podľa OECD si vyše 70 percent Slovákov, ktorí chcú diplom zo zahraničia, volí niektorú z českých vysokých škôl, najmä Karlovu univerzitu v Prahe a Masarykovu v Brne. Na niektorých českých univerzitách tvoria Slováci výraznú časť študentov. Podľa údajov Masarykovej univerzity v Brne tam napríklad v roku 2014 študovalo takmer šesť tisíc slovenských študentov, viac ako 13 percent všetkých študentov univerzity. Za desať rokov sa tento počet zvýšil takmer štvornásobne.

Ďalšie stovky Slovákov študujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Dánsku a Maďarsku. Mimo EÚ najmä v USA, Kanade a Austrálii. Celkovo možno odhadnúť, že v zahraničí študuje na univerzitách takmer 30-tisíc slovenských občanov. 

Už tam radšej ostanem

Štúdium veľkého počtu obyvateľov v zahraničí nie je pre Slovensko problém. Naopak, je to prínosom, veď v zahraničí študovali aj mnohé výrazné osobnosti slovenských dejín ako Ľudovít Štúr a stovky ďalších.

Problémom to začne byť, ak sa mladí ľudia po štúdiu nechcú vrátiť domov, pretože na to nevidia dôvod. Prípadne vidia veľa dôvodov, prečo sa nevrátiť. Hlavným býva predovšetkým to, že neveria, že si na Slovensku dokážu nájsť primerané uplatnenie, finančné ohodnotenie, prípadne pracovné miesto.

Slovensko tak prichádza o svoju kvalitne vzdelanú a jazykovo zdatnú vrstvu – elitu, ktorá je potom namiesto zveľaďovania vlastnej krajiny prínosom v iných častiach sveta. Na Slovensku už zvyčajne prichádza iba na návštevu, či dovolenku.

Zvyčajne ide o dobre platených ľudí na vysokých pracovných pozíciách, takže Slovensko prichádza aj o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov.

Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko v ich prípade vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Takýto scenár sa očakáva v prípade viac ako polovice študujúcich v zahraničí, ktorí sa po štúdiu už nechystajú vrátiť žiť do vlasti. V prepočte na absolútne čísla teda v súčasnosti ide o vyše 15-tisíc študentov. Takmer 30 percent sa naopak plánuje vrátiť domov a necelých dvadsať percent stále nevie, prípadne to neuviedli. Práve túto skupinu – v súčasnosti zhruba šesť tisíc ľudí, možno osloviť stimulmi na podporu návratu slovenských občanov, študujúcich v zahraničí.

Kedy by som sa predsa vrátil

Čo by mladých Slovákov presvedčilo, aby sa po absolvovaní školy predsa len vrátili do vlasti? Najviac sa vyslovili za zvýšenie platov. Obrovským prekvapením je druhá najčastejšie zvolená možnosť – poriadok a prosperita na Slovensku, ktorú vybral takmer každý druhý účastník ankety. Získala dokonca o niečo viac hlasov, ako rodinná situácia, čo je na prorodinne založenom Slovensku veľmi silný signál.

„Poriadok a prosperita“ je silnou výpoveďou najmä v kombinácii s možnosťou „zmena politickej situácie na Slovensku“, ktorú označilo takmer 15 percent zúčastnených. Svedčí o tom, že pre mladých ľudí je veľmi silným motivačným faktorom ekonomický a politický obraz Slovenska a súčasný stav ich od návratu skôr odrádza.

Takmer deväť percent opýtaných by sa vrátilo, ak by si nevedeli nájsť prácu a sedem percent, ak by sa zmenila situácia v krajine, kde práve študujú. Prekvapivo iba niečo vyše 5 percent by pritiahli finančné stimuly vlády a len tri percentá ovplyvňuje v prospech návratu vlastenecký postoj.

Výsledky naznačujú, že ak chce Slovensko pritiahnuť svoju mladú generáciu, študujúcu v zahraničí domov, v prvom rade sa musí postarať o zlepšenie všeobecných podmienok života a práce v krajine. Menej by malo uvažovať o opatreniach cielených na konkrétnych ľudí, ako sú finančné stimuly. Tými môže pritiahnuť iba vybraných ľudí, ktorých plánuje zamestnať v štátnej správe.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Navrhujeme v nej aj riešenia, ako naplniť požiadavky Slovákov, študujúcich v zahraničí.

Grafy: PAS na základe vlastného prieskumu z októbra 2015. Čísla v grafoch označujú počet odpovedí z celkového počtu 83 účastníkov prieskumu.

dec 102015
 
 10. decembra 2015

Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva pokračovanie priemyselného rastu, ktorý sa však bude spomaľovať . Stavebníctvo by mohol potiahnuť štart výstavby nového závodu Jaguar v Nitre a ďalších priemyselných investícií.

Rast priemyslu sa v októbri spomalil. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v porovnaní so septembrom produkcia priemyslu nepatrne znížila o 0,3% (sezónne očistené), dynamika jej medziročného rastu sa spomalila zo septembrových 7,2% na 4,1%.


Pozitívnou správou je, že aj napriek kauze Volkswagen, ktorá sa už v októbri naplno rozvinula, vykazuje automobilový priemysel stále relatívne dynamicky rast, hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Hoci sa v porovnaní s rekordne silným septembrom jeho produkcia predsa len nepatrne znížila, v porovnaní s októbrom minulého roka bola stále vyššia o 17,5%. Tvrdé čísla priemyslu tak potvrdili to, čo už naznačoval indikátor sentimentu – že kauza VW nemala na slovenský automobilový priemysel zatiaľ citeľný dopad.
Bez automobiliek pokles
Naopak, už nie tak priaznivý je pohľad na ostatné odvetvia slovenského priemyslu. Automobilový priemysel bol totiž podobne ako v septembri jednoznačným ťahúňom slovenského priemyslu, v októbri sa jeho dominancia dokonca ešte prehĺbila. Ak by totiž  automobilový priemysel v októbri nerástol, slovenský priemysel by zaznamenal medziročný pokles o takmer pol percenta, vypočítal Ľ. Koršňák.
Okrem automobiliek k rastu výraznejšie prispeli už len výrobcovia gumy a plastov, teda odvetvie silno previazané na automobilový priemysel, strojári a trocha prekvapivo aj výrobcovia nábytku. Naopak, silné úrovne z minulých rokov sa v posledných mesiacoch nedarí zopakovať výrobcom elektrických zariadení, ktorých produkcia sa v októbri medziročne znížila až o 18 % a celkový rast priemyslu tak toto odvetvie spomalilo o viac ako 1 pb.
Dlhodobo sa nedarí ani výrobcom spotrebnej elektroniky, ktorí vykazujú medziročný pokles produkcie už siedmy mesiac v rade najmä v dôsledku presunu časti výroby do Poľska. Iskierku nádeje však predsa len vykresáva pohľad na posledné dva mesiace, keď ich produkcia medzimesačne aspoň mierne rástla. V októbri sa však nepodarilo dosiahnuť úroveň minuloročnej produkcie ani hutníkom, volatilnému rafinérskému priemyslu, dlhodobo klesajúcej farmácií, či niektorými low-tech odvetviam ako textil a potraviny.
Stavebníctvo s rekordným rastom, zaberá už aj výstavba budov
Prekvapivo pozitívne správy prinieslo v októbri stavebníctvo, ktoré pokračovalo v rekordnom raste. Podľa údajov Štatistického úradu sa jeho produkcia v porovnaní so silným septembrom ešte zvýšila o ďalších 2,5% (sezónne očistené), dynamika medziročného rastu sa zrýchlila až na 28,7%.
Stavebníctvo tak v októbri dokázalo posunúť medziročný rast na nové historické maximum, keď prekonalo aj doterajší rekordný rast z júna tohto roka. Optimistický pohľad na októbrové čísla stavebníctva podčiarkuje pohľad na štruktúru jeho rastu – rast produkcie stavebníctva sa v októbri zrýchlil aj napriek miernemu spomaleniu dynamiky rastu segmentu infraštruktúry.
Infraštruktúra, výdatne podporená eurofondami, síce ostáva hlavným ťahúňom rastu stavebníctva s medziročným rastom o 55,3%, odvetvie však postupne posilňuje aj druhý pilier – výstavba budov. Produkcia v tomto segmente sa v októbri opäť zvýšila, dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila už na 14,5%. Naposledy vykázal segment budov rýchlejší medziročný rast veľmi dávno – ešte v októbri 2008.
Vyhliadky slovenského priemyslu
Ľ. Koršňák predpokladá, že v závere roka by si mal priemysel udržať medziročný rast. Novembrový indikátor sentimentu však naznačuje, že dynamika jeho rastu by sa mohla ďalej spomaľovať. V budúcom roku očakávame, že rast priemyslu bude naďalej podporovať cyklické oživenie európskych ekonomík.
Október naznačil, že očakávaný prepad segmentu infraštruktúry na prelome rokov po dokončení projektov financovaných z minulého rozpočtovacieho obdobia eurofondov by mohol z veľkej časti nahradiť zotavujúci sa segmentom výstavby budov. Ten by mal ťažiť z oživenia na trhu rezidenčných nehnuteľností aj z vyšších súkromných investícií, keď slovenské podniky postupne naberajú odvahu na nové investície. Aj napriek tomu stále očakávame, že začiatkom budúceho roka by sa stavebníctvo predsa len mohlo opäť prehupnúť do mierneho mínusu, varuje analytik Unicredit Bank.
Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva pokračovanie priemyselného rastu, ktorý sa však bude spomaľovať z dôvodu dopadu kauzy VW na výrobu v jeho bratislavskom závode. Zároveň by mala nabiehať produkcia nového modelu v trnavskom závode PSA. Stavebníctvo by mohol potiahnuť štart výstavby nového závodu Jaguar v Nitre a ďalších priemyselných investícií.
PAS však upozorňuje na ďalšie postupné zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku, čo vedie k strate pozícií Slovenska v stredoeurópskej konkurencii investičných lokalít. Bráni to tak príchodu väčšieho množstva investorov aj bez vládnych stimulov, širšiemu vytváraniu pracovných miest a rýchlejšiemu rastu hrubého domáceho produktu Slovenska. Budúcnosťou slovenskej ekonomiky je najmä moderný inovatívny priemysel a služby, ktoré v posledných mesiacoch vytvárajú aj najviac nových pracovných miest.
Grafy: NBS a PAS
Prečítajte si aj:

Budúcnosťou Slovenska sú služby, priťahujú mladých a tisíce nových pracovných miest

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar

 

 
dec 072015
 
 7. decembra 2015

Únik mozgov pokračuje. Podľa prieskumu PAS by ľudí, ktorí pracujú alebo študujú mimo Slovenska, pritiahli domov vyššie platy, prosperita a poriadok na Slovensku, nie vládne stimuly.

Celý prieskum Talenty pre Slovensko s ďalšími údajmi a grafmi si prečítate a stiahnete tu.

Počet občanov Slovenska, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine, sa každý rok výrazne zvyšuje. V zahraničí ich je viac ako 300-tisíc, ďalších zhruba 30-tisíc tam študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku, či Rakúsku.

Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba deväť percent, takmer 70 percent opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.

Na Slovensku mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.

Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú.

Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie.

V prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť „poriadok a prosperita na Slovensku“.

Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť na Slovensko pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.

Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí.

Viac o počte Slovákov v zahraničí, dôvodoch, výhodách a nevýhodách aj ich plánoch do budúcnosti nájdete v analýze Talenty pre Slovensko na internetovej stránke PAS.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa posledných päť rokov zhoršuje, ako vyplýva z iného prieskumu PAS Index podnikateľského prostredia:

Index podnikateľského prostredia opäť klesol, štátu zazlievajú neefektívny OPIS, sociálne balíčky aj Jaguar